Kázne o dôležitých pojmoch Reverenda Paula C. Jonga

< Evanjelium podľa Jána 13:1-17 >

„Bolo pred veľkonočnými slávnosťami. Ježiš vedel, že prišla Jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi a keďže miloval svojich, ktorí boli na svete, dokonale im preukázal lásku. Keď totiž večerali, diabol už bol vnukol do srdca Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby Ho zradil. (Ježiš) vediac, že Mu Otec všetko dal do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu ide, vstal od večere, zložil rúcho a vezmúc zásteru, opásal sa. Potom nalial vody do umývadla, začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol opásaný. Tak prišiel až k Šimonovi Petrovi, ale ten Mu povedal: Pane, Ty mi umývaš nohy? Odpovedajúc mu Ježiš, riekol: Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale potom pochopíš. Povedal Mu Peter: Pane, nikdy mi nebudeš umývať nohy! Odpovedal mu Ježiš: Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou podielu. Tu mu odpovedal Šimon Peter: Pane, nielen nohy, ale aj ruky a hlavu (mi umy)! Ježiš mu riekol: Kto sa okúpal, nepotrebuje sa umývať, - ak len nie nohy, - a celý je čistý; aj vy ste čistí, ale nie všetci. Znal totiž svojho zradcu, - a preto povedal: Nie všetci ste čistí. Keď im umyl nohy a obliekol si rúcho a znovu si sadol, riekol im: Či neviete, čo som vám učinil? Vy ma nazývate Majstrom a Pánom, a dobre hovoríte, lebo tým som. Keď teda ja, Pán a Majster, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy; dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil. Veru, veru, vám hovorím: Nie je sluha väčší ako pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, blahoslavení ste, ak podľa toho aj konáte.“

Prečo Ježiš umyl Petrovi nohy deň pred veľkonočnými slávnosťami? Keď mu umýval nohy, Ježiš vravel: „To ty teraz nechápeš, ale potom pochopíš.“ Šimon Peter bol najlepším z Ježišových učeníkov. Veril, že Ježiš je Boží Syn a svedčil, že Ježiš je Kristus. A keď mu Ježiš umyl nohy, musel mať na to dôvod. Keď Peter vyznal svoju vieru, že Ježiš je Kristus, znamenalo to, že veril, že Ježiš je Záchranca, ktorý ho zachráni zo všetkých hriechov.

Prečo umyl Petrovi nohy? Ježiš vedel, že Peter Ho čoskoro trikrát zaprie a v budúcnosti sa dopustí mnohých hriechov.

Keby potom, čo Ježiš vystúpi na nebesá, mal Peter v srdci nejaký hriech, nemohol by sa spojiť s Ježišom. Ale Ježiš poznal všetky slabosti Svojich učeníkov a nechcel, aby sa ich hriechy postavili medzi nich. Preto im musel ozrejmiť, že všetky ich ohavnosti už boli zmyté. To bol dôvod, prečo im umyl nohy. Ježiš sa predtým, ako umrel, musel presvedčiť, že chápu evanjelium Jeho krstu a úplné vykúpenie svojich celoživotných hriechov.

V Evanjeliu podľa Jána 13 sa hovorí o dokonalej spáse, ktorú Ježiš vykonal pre Svojich učeníkov. Keď im umýval nohy, hovoril im o múdrosti evanjelia Jeho krstu, prostredníctvom ktorého budú zmyté všetky hriechy ľudí.

„Nedajte sa v budúcnosti oklamať diablom. Ja som Svojím krstom na rieke Jordán sňal všetky vaše hriechy a prijmem za ne rozsudok ukrižovania. Po smrti vstanem z mŕtvych a naplním spásu znovuzrodenia pre vás všetkých. Aby som vás primäl k poznaniu, že som zmyl vaše budúce hriechy, aby som vás naučil jediné evanjelium o vykúpení hriechov; preto vám pred Svojím ukrižovaním umyjem nohy. Toto je tajomstvo evanjelia znovuzrodenia. Tak by ste mali všetci veriť.“

Všetci by sme mali pochopiť dôvod, prečo Ježiš umyl Svojim učeníkom nohy, i to, prečo povedal: „Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale potom pochopíš.“ Len tak môžeme veriť v evanjelium znovuzrodenia a sami byť znovuzrodení.

Predtým, ako zomrel na Kríži, Ježiš so Svojimi učeníkmi oslávil Veľkú noc a presvedčil ich o evanjeliu vykúpenia hriechov, keď im vlastnoručne umyl nohy.

„Od Boha vyšiel a k Bohu ide, vstal od večere, zložil rúcho a vezmúc zásteru, opásal sa. Potom nalial vody do umývadla, začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol opásaný. Tak prišiel až k Šimonovi Petrovi, ale ten Mu povedal: Pane, Ty mi umývaš nohy? Odpovedajúc mu Ježiš, riekol: Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale potom pochopíš.“

Učil Svojich učeníkov o evanjeliu krstu a vykúpenia z hriechov skrze vodu Jeho krstu.

V tom čase Peter, verný Ježišovi, nechápal, prečo mu Ježiš umyl nohy. No keď k nemu Ježiš prehovoril, spôsob, akým v Ježiša veril, sa zmenil. Ježiš ho chcel učiť o vykúpení hriechov, o evanjeliu vody Jeho krstu.

Obával sa, že Peter kvôli svojim budúcim hriechom, najmä tým telesným, nebude môcť k Nemu prísť. Preto, aby diabol nezobral učeníkom vieru, umyl im nohy. Neskôr Peter pochopil dôvod.

Ježiš pripravil cestu, aby každý, kto verí vo vodu Jeho krstu a Jeho krv, mohol byť navždy vykúpený zo svojich hriechov.

V Evanjeliu podľa Jána 13 sú zaznamenané slová, ktoré vypovedal, keď umýval Svojim učeníkom nohy. Sú veľmi dôležité a môže ich pravdivo pochopiť len ten, kto je znovuzrodený.

Dôvodom prečo Ježiš umyl Svojim učeníkom nohy v čase veľkonočných sviatkov bolo, aby pochopili, že zmyl všetky ich životné hriechy. Ježiš povedal: „Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale potom pochopíš.“ Tieto slová Petrovi obsahovali pravdu o znovuzrodení.

Všetci by sme mali poznať a veriť v Ježišov krst, ktorým sa zmyli naše hriechy. Ježišov krst na Jordáne bol evanjeliom o sňatí hriechov tým, že sa ruky položia na hlavu. Všetci by sme mali veriť v Ježišove slová. On Svojím krstom sňal všetky hriechy sveta a všetky ich vykúpil, keď prijal rozsudok a bol ukrižovaný. Ježiš bol pokrstený, aby ľudí zbavil hriechov.

Ježiš dobre vedel, že po Svojom ukrižovaní vstane z mŕtvych a pôjde do nebies i to, že diabol a vyznávači nepravej viery sa pokúsia učeníkov oklamať. V Petrovom svedectve: „Ty si Kristus, Syn žijúceho Boha“, vidíme, že veril v Ježiša. Ale aj napriek tomu chcel Ježiš ešte raz učiť Petra o evanjeliu o odpustení hriechov. Evanjelium bolo krstom Ježiša, prostredníctvom ktorého zbavil svet všetkých hriechov. Chcel ho Petrovi a učeníkom vysvetliť ešte raz - i nám, ktorí prídeme neskôr. „Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale potom pochopíš.“

Kedykoľvek Ježišovi nasledovníci zhrešili, diabol ich zvádzal a zavrhoval, hovoriac: „Ak sa dopúšťate hriechov, ako môžete byť bez hriechu! Neboli ste zachránení. Ste hriešni.“ Ježiš, aby tomu zabránil, povedal im, že ich celoživotné hriechy - minulé, súčasné i tie budúce, sa Jeho krstom zmyli.

„Všetci viete, že som bol pokrstený! Preto som bol pokrstený na Jordáne, aby som zmyl všetky vaše celoživotné hriechy, i vrodené hriechy ľudstva. Chápete už, prečo som bol pokrstený a musel zomrieť ukrižovaním na Kríži?“ Ježiš umyl nohy všetkým Svojim učeníkom, aby im ukázal, že Svojím krstom sňal všetky ich hriechy a namiesto nich prijal rozsudok ukrižovania.

Ty i ja sme sa vykúpili z hriechov vierou v evanjelium Ježišovho krstu a krvi, ktoré je odpustením našich hriechov. Ježiš bol pokrstený i ukrižovaný pre nás. Svojím krstom a krvou zmyl všetky naše hriechy. Kto pozná a verí v evanjelium odpustenia hriechov, kto verí v pravdu, je vykúpený zo všetkých hriechov.

Čo by sme teda mali po svojom zachránení robiť? Mali by sme si priznať svoje hriechy, ktorých sa každodenne dopúšťame, a veriť v spásu Ježišovým krstom a krvou, veriť v evanjelium odpustenia všetkých hriechov. Človek musí do svojho srdca prijať evanjelium o tom, že Ježiš Svojím krstom a krvou sňal všetky hriechy.

Ak znovu zhrešíte, budete opäť hriešni? Nie. Ako by sme mohli byť opäť hriešni, ak vieme, že Ježiš sňal všetky naše hriechy? Ježišov krst a krv na Kríži je evanjeliom odpustenia všetkých našich hriechov. Každý, kto verí v toto jedinečné evanjelium odčinenia hriechov, je znovuzrodený ako „spravodlivý človek“.

Ak veríte v evanjelium odpustenia hriechov skrze vodu a Ducha, no i tak sa ešte kvôli každodenným previneniam cítite hriešnymi, musíte ísť k Jordánu, kde bol pokrstený Ježiš, aby sňal všetky vaše hriechy. Ak by ste po odpustení hriechov opäť zhrešili, Ježiš by musel byť pokrstený zas a znova. Musíte veriť v odpustenie vašich hriechov, v evanjelium Ježišovho krstu. Musíte mať na pamäti, že Ježiš Svojím krstom raz a navždy sňal všetky vaše hriechy. Musíte pevne veriť v Ježiša Krista ako vášho Spasiteľa.

Viera v Ježiša ako Spasiteľa znamená, že veríte v Ježišov krst, ktorým boli sňaté všetky vaše celoživotné hriechy. Ak skutočne veríte v krst, Kríž, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša, nikdy viac nemôžete byť hriešni, aj keď sa dopustíte neviemakého hriechu. Svojou vierou ste vykúpení zo všetkých hriechov, ktorých sa počas celého života dopustíte.

Ježiš Kristus zmyl aj hriechy budúce i tie, ktorých sa dopúšťame, lebo sme slabí. Musel zdôrazniť dôležitosť Svojho krstu, preto umyl učeníkom nohy vodou, aby tak symbolicky vyjadril evanjelium o odpustení hriechov; Jeho krst. Ježiš Kristus bol pokrstený, ukrižovaný, vstal z mŕtvych a vystúpil na nebesia, aby naplnil Boží sľub o úplnom odpustení všetkých hriechov sveta a aby tak zachránil ľudstvo. Jeho nasledovníci tak mohli až do konca života kázať evanjelium o odpustení hriechov, o Ježišovom krste, ukrižovaní a zmŕtvychvstaní.

Biblia hovorí, že keď Peter musel čeliť obvineniam služobníkov veľkňaza Kaifáša, že je Ježišovým nasledovníkom, dvakrát to zaprel, hovoriac: „Neznám toho človeka!“ Potom sa začal zaklínať a tretíkrát prisahal.

V Evanjeliu podľa Matúša 26: 69-75 sa píše: „Peter však sedel von na dvore; i prišla k nemu služobná dievka a povedala: I ty si bol s Ježišom Galilejským! On však zaprel pred všetkými a odpovedal: Neviem, čo hovoríš. Keď vychádzal bránou, uzrela ho iná a povedala tým, čo tam boli: Tento bol s Ježišom Nazaretským! A zase zaprel s prísahou: Neznám toho človeka! Onedlho pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: Veru, aj ty si z nich, veď i tvoje nárečie ťa prezrádza. Vtedy začal sa zaklínať a prisahať: Neznám toho človeka! A hneď kohút zaspieval. Tu sa Peter rozpomenul, čo mu bol povedal Ježiš: Prv, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. I vyšiel a žalostne zaplakal.“

Peter naozaj veril v Ježiša a verne Ho nasledoval. Veril, že Ježiš je jeho Pán a Záchranca, ,Prorok‘. Ale keď Ho zobrali k Pilátovmu súdu a bolo nebezpečné byť spájaný s Ježišom, zaprel Ho a zatratil.

Peter nevedel, že Ježiša zaprie. Ale Ježiš to vedel. Vedel, že Peter je slabý. Preto mu umyl nohy a učil ho evanjelium spásy, ako je napísané v Evanjeliu podľa Jána 13: „V budúcnosti sa dopustíte hriechov, ale ja som už zmyl aj vaše budúce hriechy.“

Peter naozaj zaprel Ježiša, keď jeho život bol v nebezpečenstve, ale bola to jeho telesná slabosť, čo ho prinútila tak urobiť. Aby Svojich učeníkov uchránil od všetkých budúcich hriechov, umyl im Ježiš nohy.

„Vykúpim vás aj z vašich budúcich hriechov. Mňa ukrižujú, lebo som bol pokrstený a sňal vaše hriechy, a zaplatím za ne, aby som bol skutočným Záchrancom vás všetkých. Ja som váš Boh, váš Záchranca. Zaplatím za vaše hriechy, budem vaším Pastierom mojím krstom a krvou. Ja som Pastierom vašej spásy.“

Ježiš pred veľkonočnými sviatkami umyl Svojim učeníkom nohy, aby im túto pravdu pevne zasadil do srdca. To je pravda evanjelia.

Ale pretože aj po znovuzrodení sme slabí, opäť zhrešíme. Pravdaže, nemali by sme sa dopúšťať hriechov, ale keď tak robíme, musíme čeliť niekoľkým problémom tak ako aj Peter; dopúšťame sa hriechov i keď to vlastne nerobíme zámerne. Pretože sme ľudia, niekedy nás vlastné hriechy takmer zničia. Človek sa v tomto sekulárnom svete po celý život dopúšťa hriechov, ale Ježiš nás z nich vykúpil Svojím krstom a krvou na Kríži.

Nepopierame, že Ježiš je náš Záchranca, ale že sme ľudia, zhrešíme proti Božej vôli. Je to preto, že sme sa narodili ako ľudia.

No Ježiš dobre vedel, že my ľudia sme hriešni. Svojím krstom a krvou splatil všetky naše hriechy a stal sa naším Záchrancom. Tých, čo veria v Jeho spásu a zmŕtvychvstanie, zbavil všetkých hriechov.

Všetky štyri evanjeliá začínajú tým, ako Ježiša pokrstil Ján Krstiteľ. Cieľom Jeho ľudského života bolo naplniť evanjelium znovuzrodenia, evanjelium spásy.

Keď Ho Peter pred zakikiríkaním kohúta zaprel nie raz, nie dva razy, ale trikrát, ako veľmi mu to zlomilo srdce? Ako veľmi sa musel hanbiť? Pred Ježišom prisahal, že Ho nikdy nezradí. Zhrešil kvôli svojej ľudskej slabosti, ale ako strašne sa musel cítiť, keď podľahol svojej slabosti a zaprel Ježiša nielen raz, ale trikrát? Ako sa musel hanbiť, keď sa na Neho opäť pozrel?

Ale Ježiš o tom všetkom vedel - a dokonca aj viac. Preto povedal: „Viem, že opäť zhrešíš. Ale ja som Svojím krstom zmyl aj tie hriechy, aby si sa na nich nepotkol a nestal opäť hriešnikom a mohol ku Mne prísť. Som tvojím Záchrancom, tým, že som bol pokrstený a prijal rozsudok za tvoje hriechy. Som tvojím Bohom, tvojím Pastierom. Ver v evanjelium odpustenia hriechov. A budem ťa naďalej milovať, aj keď zhrešíš. Zmyl som všetky tvoje hriechy. Evanjelium odpustenia hriechov je večné. Moja láska k tebe je večná.“

Ježiš Petrovi a učeníkom povedal: „Ak ťa neumyjem, nemáš so mnou podielu.“ Preto tak hovoril v Evanjeliu podľa Jána, lebo bolo dôležité, aby ľudia boli znovuzrodení skrze vodu a Ducha. Veríte tomu?

Vo verši 9 sa píše: „Tu mu povedal Šimon Peter: Pane, nielen nohy, ale aj ruky a hlavu (mi umy)! Ježiš mu riekol: Kto sa okúpal, nepotrebuje sa umývať, - ak len nie nohy, - a celý je čistý.“

Drahí priatelia, dopustíte sa v budúcnosti „ľudských“ hriechov alebo nie? Dopustíte. Ale Ježiš povedal, že Svojím krstom a krvou zmyl už aj budúce hriechy i všetky naše previnenia a predtým, ako ho ukrižovali, hlásal Svojim učeníkom slovo pravdy, evanjelium odpustenia.

Sme ľudia so všetkými slabosťami a nemôžeme inak, len sa dopúšťať hriechov. Ježiš Svojím krstom zmyl všetky hriechy sveta. Neumyl nám len hlavu a telo, ale umyl nám aj nohy, naše budúce hriechy. Toto je evanjelium znovuzrodenia, evanjelium Ježišovho krstu.

Keď Ježiša pokrstil, toto riekol Ján Krstiteľ: „Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“, (Evanjelium podľa Jána 1:29). Mali by sme veriť, že Ježišovým krstom sa zmyli všetky hriechy sveta a prešli na Ježiša.

Ľudia na tomto svete sa nemôžu ubrániť hriechu. Musíme to prijať ako nezmieriteľný fakt. Keď vyjde na povrch naša ľudská slabosť, musíme si pripomenúť, že Ježiš zmyl všetky naše hriechy i všetky hriechy sveta evanjeliom odpustenia a zaplatil za ne Svojou krvou. Mali by sme mu z celého srdca ďakovať. Vyznajme vieru, že Ježiš je náš Spasiteľ a náš Pán. Chváľme Pána.

Každý na tomto svete zhreší. Ľudia kvôli svojim hriechom zomierajú, no neustále sa ich dopúšťajú.

Ježiš v Evanjeliu podľa Matúša 15:19-20 povedal: „Lebo zo srdca pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania. Toto je, čo poškvrňuje človeka; ale s neumytými rukami jesť, to človeka nepoškvrňuje.“ Človek má v srdci mnohé hriechy, ktoré ho poškvrňujú, a preto je nečistý.

Musíme vedieť povedať: „Tých dvanásť druhov hriechu je v srdciach ľudí. Mám ich vo svojom srdci aj ja. Vo mne je dvanásť hriechov tak, ako sú napísané v Biblii.“ Pred znovuzrodením skrze vodu a Ducha musíme priznať hriechy v našom srdci. Musíme pripustiť, že sme pred Bohom hriešnici. No nerobíme to často. Väčšina z nás hľadá pre svoje hriechy ospravedlnenie tvrdiac: „Nikdy predtým som v srdci nemal také myšlienky, to som len na chvíľu zišiel z cesty.“

Čo povedal o ľudských bytostiach Ježiš? Jasne vravel, že čo vyjde z ľudského srdca, človeka ,poškvrňuje‘. Povedal nám, že ľudia majú zlé myšlienky vo svojom vnútri. Čo si o tom myslíte? Ste dobrí alebo zlí? Viete, že každý má v sebe zlé myšlienky? Áno, myšlienky každého človeka sú zlé.

Pred niekoľkými rokmi sa náhle zrútila budova obchodného domu Sampoong v Soule. Rodiny, ktoré stratili svojich blízkych, nevýslovne trpeli. Ale mnoho ľudí sa tam išlo pozrieť, aby sa na tejto tragédii pobavili.

Niektorí rozmýšľali: „Koľkí zomreli? 200? Nie, to je príliš málo. Možno 300? No, bolo by to oveľa zaujímavejšie a dramatickejšie, keby ich bolo aspoň 1000....“ Ľudské srdcia môžu byť aj také zlé. Musíme to pripustiť. Aké hrubé to bolo voči mŕtvym! Aké ničivé to bolo pre rodiny! Niektoré boli finančne na dne.

Niektorí z tých, čo sa prizerali, nemali v sebe veľa súcitu. „Bolo by to oveľa zaujímavejšie, keby zomreli viacerí! Aký to pohľad! A čo keby sa to isté stalo na ihrisku plnom ľudí? Tisíce by boli pochované pod troskami! Ó, áno! Určite by to bolo oveľa zaujímavejšie ako toto!“ Možno takto mysleli niektorí z nich.

Všetci vieme, akí zlí sú niekedy ľudia. Pravdaže, nikdy by také zlé myšlienky nevyslovili nahlas. Možno mľasknú jazykom a vyjadria súcit, ale v srdci tajne túžia, aby to bolo dramatickejšie. Chcú vidieť strašné tragédie, pri ktorých zomrú tisíce ľudí, lebo sa ich to netýka. Takto to funguje v ľudskom srdci. Väčšinou sme pred naším znovuzrodením takí.

Boh povedal, že v srdci každého človeka je vražda. No mnohí to popierajú. „Ako to môžete povedať! Vôbec nemám v srdci také myšlienky! Ako si to môžete myslieť!“ Nikdy by nepripustili, že majú v srdci vraždu. Myslia si, že vrahovia sú iní.

„Ten masový vrah, o ktorom minule hovorili v správach; tí, čo zavraždili a upálili ľudí v suteréne, takí majú v srdci vraždu! Oni sú iní ako my. Ja taký nikdy nebudem! Sú to darebáci! Vrahovia!“ Pohoršujú sa a vykrikujú: „Takí zloduchovia by mali zmiznúť z povrchu zemského! Mali by byť odsúdení na smrť!“

No nanešťastie, myšlienka o vražde je aj v srdci týchto pohoršených ľudí i v srdci masových zabijakov a vrahov. Boh nám hovorí, že v srdci všetkých ľudí je vražda. Musíme prijať slovo Boha, ktorý do nás vidí. Musíme pripustiť: „Ja som hriešnik, ktorý má v srdci vraždu.“

Áno, Boh nám povedal, že v srdci všetkých ľudí sú zlé myšlienky i myšlienka vraždiť. Prijmime Božie slovo. Ako sa ľudské generácie stávali horšími a horšímí, všetky druhy prostriedkov osobnej ochrany sa stali nástrojom vraždy. Toto je výsledok vraždy, ktorú máme v srdci. Vraždiť môžete v záchvate hnevu i strachu. Nevravím, že každý z nás by zabil, ale že takéto myšlienky máme v srdci.

Ľudia sa rodia so zlými myšlienkami, preto ich máme v srdci. Niektorí napokon skutočne zabijú, no nie preto, že sa narodili ako vrahovia, ale preto, že my všetci sa môžeme stať vrahmi. Boh nám hovorí, že máme v srdci zlé myšlienky a vraždu. Je to pravda. Nik z nás nie je výnimka.

Naša správna cesta preto znamená prijať slovo Božie a riadiť sa ním. Dopúšťame sa hriechu, lebo v srdci máme zlé myšlienky.

Boh hovorí, že v srdci každého človeka je cudzoložstvo. Súhlasíte s tým? Pripúšťate, že máte v srdci cudzoložstvo? Áno, cudzoložstvo je v srdci každého človeka.

Preto v našej spoločnosti prekvitá prostitúcia a iné hriešne povolania. Je to jeden z najistejších spôsobov zarábania peňazí v ktoromkoľvek období. Iné odvetiva môže postihnúť ekonomická kríza, ale tieto ohavné tak veľmi netrpia, lebo v srdci všetkých ľudí prebýva cudzoložstvo.

Tak ako jablone dávajú jablká, hrušky hrušky, datľovníky datle, my, ktorí sme sa narodili s dvanástimi hriechmi v srdci, rodíme ovocie hriechu.

Ježiš povedal, že čo vychádza zo srdca človeka, ho poškvrňuje. Súhlasíte s tým? S Ježišovými slovami môžeme len súhlasiť a povedať: „Áno, sme rodom hriešnikov, zločincami. Máš pravdu, Pane.“ Áno, musíme si pripustiť zlo v nás. Musíme si pred Bohom priznať pravdu.

Tak ako Ježiš Kristus poslúchal Božiu vôľu, aj my musíme prijať Božie slovo a poslúchať Ho. Je to jediný spôsob ako sa zachrániť zo všetkých hriechov skrze vodu a Ducha. To sú Božie dary.

Moja krajina je požehnaná štyrmi ročnými obdobiami. Ako sa striedajú, stromy dávajú svoje ovocie. Rovnako aj dvanásť hriechov v našom srdci nás neustále nabáda k hriechu. Dnes to môže byť vražda, ktorá zachváti naše srdce, zajtra cudzoložstvo.

Ďalší deň sú to zlé myšlienky, potom smilstvo, krádež, krivé svedectvo...a tak ďalej. A po celý rok sa dopúšťame hriechu, každý mesiac, týždeň, každú hodinu. Neprejde ani deň, aby sme nezhrešili. Zaprisahávame sa, že nezhrešíme, ale robíme pravý opak, lebo sme sa tak narodili.

Videli ste niekedy, že jabloň odmietla rodiť jablká, lebo nechce? „Nechcem rodiť jablká!“ Aj keby si zmyslela, že nebude viac dávať jablká, ako by sa tak mohlo stať? Aj tak by na jar zakvitla, v lete by jablká rástli a dozrievali a na jeseň by sa dali zbierať a jesť.

To je zákon prírody a aj život hriešnikov sa musí riadiť podľa tohto zákona. Hriešnici nemôžu robiť nič iné, len rodiť ovocie hriechu.

Prečítajme si v Biblii, ako hriešnici i zločinci môžu pred Bohom dosiahnuť vykúpenie svojich hriechov a žiť svoj život v šťastí. To je evanjelium pokánia.

Leviticus 4:27-31: „Ak sa neúmyselne prehreší niekto z pospolitého ľudu tým, že koná proti niektorému príkazu Hospodinovmu, čo sa nesmie konať, a tak sa previní, alebo keď ho upozornia na hriech, ktorý spáchal, nech prinesie kozu, bezchybnú to samicu ako obetný dar za hriech, ktorý spáchal. Nech si položí ruku na hlavu obete za hriech a nech zareže obeť za hriech na mieste pre spaľovanú obeť. Nech kňaz vezme z jej krvi na svoj prst, nech potrie rohy oltára na spaľované obete a ostatnú jej krv nech vyleje ku spodku oltára. Všetok jej tuk nech vyberie, ako sa vyberá tuk z obete spoločenstva, a nech ho spáli na oltári ako príjemnú vôňu Hospodinu. Tak nech kňaz vykoná obrad zmierenia, a onen dosiahne odpustenie.“

Ako dosiahli ľudia v časoch Starej zmluvy odpustenie hriechov? Položili ruky na hlavu obetovanej obete, a tak na ňu prešli ich hriechy.

„Keď niekto z vás chce priniesť obetný dar Hospodinu, prineste svoj obetný dar z domácich zvierat, a to z rožného statku alebo z drobného dobytka. Ak je jeho obetným darom spaľovaná obeť z rožného statku, nech prinesie samca bez chyby; privedie ho ku vchodu svätostánku, aby získal priazeň pred Hospodinom. Položí ruku na hlavu spaľovanej obete, a tá bude láskave prijatá na získanie zmierenia pre neho“, (Leviticus 1:2-4).

Boh Izraelcom poručil priniesť obete za hriechy, ktorými by dosiahli zmierenie. A povedal im, aby ,položili ruky‘ na hlavu obete, aby tak na ňu preniesli svoje hriechy. Vo vnútri svätostánku bol oltár na spaľované obete. Bola to krabica trochu väčšia ako kazateľňa a na štyroch koncoch mala rohy. Ľud Izraela sa kajal za svoje hriechy tak, že preložil hriechy na hlavu obete a na oltári na spaľované obete spálil jej mäso.

Boh ľuďom povedal v Leviticu: „Privedie ho ku vchodu svätostánku, aby získal priazeň pred Hospodinom.“ Ich hriechy prešli na obeť, keď položili ruky na jej hlavu, a potom jej hriešnik vyrezal jazyk a jej krvou potrel rohy oltára na spaľované obete.

Potom bolo telo obete očistené od vnútorných orgánov, mäso nakrájané na kúsky a spálené na oltári na spaľované obete. Veľkňaz potom Bohu ponúkol sladkú vôňu mäsa, aby dosiahol zmierenie. Takto dosiahli odpustenie svojich každodenných hriechov.

Prinášali aj obeť zmierenia za svoje ročné hriechy. Tá bola odlišná od obete, ktorú prinášali za svoje denné hriechy, v tom, že veľkňaz položil ruky na obeť za všetkých ľudí Izraela a jej krvou sedemkrát pokropil vrchnák na Svedectve smerom k východnej strane. A aj položenie rúk sa dialo pred zrakmi všetkých Izraelcov na desiaty deň siedmeho mesiaca (Leviticus 16:5-27).

Teraz sa pozrime, ako sa v Novej zmluve zmenil obetný systém a ako večný zákon Boží zostal aj po rokoch nezmenený.

Prečo musel Ježiš umrieť na Kríži? Čo na tomto svete urobil zle, že Boh nechal Svojho Syna zomrieť na Kríži? Kto Ho prinútil zomrieť na Kríži? Keď všetci hriešnici sveta, a teda my všetci, upadli v hriech, prišiel na tento svet Ježiš, aby nás zachránil.

Bol pokrstený na Jordáne Jánom Krstiteľom a za hriechy celého ľudstva prijal trest ukrižovania. Spôsob, akým bol Ježiš pokrstený a zomrel na Kríži, bol taký, ako v Starej zmluve obeť zmierenia - položenie rúk na hlavu obete a preliatie jej krvi.

Tak to robili v Starej zmluve. Hriešnik položil ruky na hlavu obete a vyznal sa z hriechov, hovoriac: „Pane, zhrešil som. Dopustil som sa vraždy a cudzoložstva.“ Potom jeho hriechy prešli na obeť.

A tak ako hriešnik vyrezal obeti jazyk a ponúkol ju Bohu, tak aj Ježiš pykal za naše hriechy. Ježiš bol pokrstený a krvácal na Kríži, aby nás zachránil, a Svojou obeťou dosiahol odpustenie našich hriechov.

V skutočnosti Ježiš umrel kvôli nám. Keď o tom premýšľame, aký bol význam obetovania zvierat bez poškvrny za všetky hriechy ľudí? Vedeli tie zvieratá, čo je hriech? Zvieratá nepoznajú hriech. Nemohli sňať všetky hriechy ľudstva.

A ako zvieratá boli bez poškvrny, tak aj Ježiš bol bez hriechu. On je svätý Boh, Syn Boží, On nikdy nezhrešil. Keď mal 30 rokov, Svojím krstom na rieke Jordán nás zbavil všetkých hriechov.

Zbavil nás hriechov a kvôli nim zomrel na Kríži. Bolo to Jeho dielo Spásy, ktorým sa zmyli hriechy ľudstva. Tak, ako je zaznamenané v Evanjeliu podľa Matúša 3.

V Evanjeliu podľa Matúša 3 sa píše: „Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť. On Mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichodíš ku mne? Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť“, (Evanjelium podľa Matúša 3:13-15).

Musíme poznať a chápať, prečo bol Ježiš pokrstený, keď mal 30 rokov. Bol pokrstený, aby všetkých ľudí vykúpil z hriechov a naplnila sa Božia spravodlivosť. Ježiš Kristus, Ten bez poškvrny, bol pokrstený Jánom Krstiteľom, aby ľudí vykúpil z hriechov.

Tak sňal hriechy sveta a ponúkol Seba, aby pre všetky ľudské bytosti dosiahol zmierenie. Mali by sme poznať pravdu a veriť v ňu, aby sme boli zachránení. Na nás záleží, či budeme veriť v Jeho spásu a budeme zachránení.

Čo znamená Ježišov krst? To isté, ako v Starej zmluve položenie rúk. V Starej zmluve prešli hriechy na hlavu obete položením rúk. Podobne v Novej zmluve sňal Ježiš všetky hriechy sveta, keď ponúkol Seba ako obeť a nechal sa Jánovi Krstiteľovi pokrstiť.

Ján Krstiteľ bol najväčší človek z ľudí, predstaviteľ ľudstva ustanovený Bohom. A ako predstaviteľ ľudstva, veľkňaz, položil ruky na Ježiša a preložil na Neho všetky hriechy sveta. ,Krst‘ znamená ,sňať, byť pochovaný, byť umytý.‘

Viete, prečo prišiel Ježiš na tento svet a nechal sa Jánovi Krstiteľovi pokrstiť? Veríte v Ježiša poznajúc význam Jeho krstu? Bol pokrstený, aby nás zbavil hriechov, ktorých sa my, zločinci, dopúšťame po celý život. Ježiš bol pokrstený Jánom Krstiteľom, aby sa naplnilo jedinečné evanjelium odpustenia všetkých našich hriechov.

V Evanjeliu podľa Matúša 3:13-17 sa píše: „ Tak “, čo znamená, Ježišov krst, ktorým na Seba sňal všetky hriechy sveta.

„ Tak “ Ježiš sňal všetky hriechy ľudstva, o tri roky zomrel na Kríži a po troch dňoch vstal z mŕtvych. Bol pokrstený raz navždy, raz navždy umrel na Kríži a o tri dni raz navždy vstal z mŕtvych, aby zmyl hriechy sveta. Všetkých, ktorí chcú byť pred Bohom vykúpení zo svojich hriechov, vykúpil raz a navždy.

Prečo musel byť Ježiš pokrstený? Prečo si musel dať na hlavu korunu z tŕnia a bol súdený Pilátovým súdom ako obyčajný zločinec? Prečo musel byť ukrižovaný a vykrvácať? Preto, lebo Svojím krstom sňal na Seba všetky hriechy sveta, tvoje i moje. Pre naše hriechy musel umrieť na Kríži.

Musíme veriť v slovo Božej spásy, že nás Boh zachránil, a musíme Mu byť vďační. Bez Ježišovho krstu, ukrižovania a zmŕtvychvstania by sme nedosiahli spásu.

Keď bol Ježiš pokrstený Jánom, aby sňal hriechy sveta, zbavil nás všetkých hriechov, a tak zachránil tých, ktorí veria v Jeho evanjelium spásy. Sú ľudia, ktorí si myslia: ,Ale On sňal len dedičné hriechy, nie?‘ Tí sa mýlia.

Ako je zaznamenané v Biblii, Ježiš raz navždy sňal všetky hriechy sveta, keď bol pokrstený. Všetky naše hriechy, aj tie dedičné, sa zmyli. Tak sa píše v Evanjeliu podľa Matúša 3:15: „Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť“. Naplniť všetku spravodlivosť znamená, že z nás sňal všetky hriechy bez výnimky.

Zmyl Ježiš aj naše celoživotné hriechy? Áno, zmyl. Dôkaz o tom je v Tretej knihe Mojžišovej - Leviticu. Hovorí o veľkňazovi a obeti na Deň zmierenia.

„Áron nech privedie junca, ktorého má na obeť za hriech, a nech ním vykoná obrad zmierenia za seba a za svoj dom. Potom nech vezme dvoch kozlov, postaví ich pred Hospodina ku vchodu do svätostánku; Áron hodí žreb o oboch kozloch, jeden žreb pre Hospodina a druhý pre Azázéla. Potom Áron privedie kozla, na ktorého padol žreb pre Hospodina, a pripraví ho na obeť za hriech. Kozla však, na ktorého padol žreb pre Azázéla, treba postaviť živého pred Hospodina, vykonať ním obrad zmierenia a vyhnať ho Azázélovi na púšť“, (Leviticus 16:6-10). Áron priviedol dvoch kozlov ku vchodu do svätostánku, aby nimi dosiahol zmierenie ročných hriechov Izraela.

„Áron hodí žreb o oboch kozloch, jeden žreb pre Hospodina a druhý pre Azázéla.“ Obetný baránok bol dôležitý pre zmierenie.

Toto bola obeť vykúpenia denných hriechov, keď hriešnik položil svoje ruky na hlavu obete, aby tak na ňu preložil svoje hriechy. Pre dosiahnutie zmierenia ročných hriechov veľkňaz za všetkých ľudí každý rok preložil tieto hriechy na obeť na desiaty deň siedmeho mesiaca.

V Leviticu 16:29-31 sa píše: „Desiateho dňa siedmeho mesiaca budete sa kajať a nebudete konať nijakú prácu, a to ani domorodec ani cudzinec, ktorý sa zdržuje medzi vami. Lebo v tento deň sa vykoná za vás obrad zmierenia, aby vás očistil; čistí budete pred Hospodinom od všetkých svojich hriechov. Je to pre vás veľký deň sviatočného odpočinku, a vy sa musíte kajať; to je večné ustanovenie“, (Leviticus 16:29-31).

V Starej zmluve ľud Izraela priniesol obeť, aby dosiahol zmierenie svojich denných hriechov, a svoje hriechy dal na hlavu obete vyznávajúc: „Pane, tak a tak som zhrešil. Prosím Ťa, odpusť mi.“ Potom vyrezal obeti jazyk, krv dal kňazovi a išiel domov presvedčený, že teraz je už bez hriechov. Obeť pre hriešnika zomrela s hriechom na hlave. Bola zabitá namiesto neho. V Starej zmluve mohla byť obeťou koza, teľa, býk, všetky sväté zvieratá, ktoré Boh poznal.

Namiesto toho, aby hriešnik umrel pre svoje hriechy, Boh vo svojej nekonečnej milosti dovolil, aby bol obetovaný život zvieraťa.

Takýmto spôsobom hriešnici v Starej zmluve mohli dosiahnuť vykúpenie z hriechov prostredníctvom obete zmierenia. Ich hriechy prešli položením rúk na hlavu obete a jej krv dali kňazovi, aby ich hriechy boli odčinené.

Nebolo možné, aby sa ľudia kajali každý deň. Preto Boh dovolil, aby veľkňaz odčinil hriechy z celého roka, a to každý desiaty deň siedmeho mesiaca, v mene všetkých ľudí Izraela.

Akú úlohu mal veľkňaz na Deň zmierenia? Veľkňaz Áron najprv položil ruky na hlavu obete priznávajúc hriechy ľudu: „Pane, ľud Izraela tak a tak zhrešil, dopustil sa vraždy, cudzoložstva, smilstva, krádeže, krivého svedectva, rúhania....“

Potom obeti vyrezal jazyk a jej krvou sedemkrát pofŕkal vrchnák vo svätostánku. (V Biblii je číslo 7 považované za najlepšie číslo.)

Jeho úlohou bolo preložiť ročné hriechy všetkých ľudí na hlavu obete; obeť bola obetovaná namiesto nich.

Boh je spravodlivý, preto aby zachránil Svoj ľud z hriechov, dovolil, aby namiesto nich zomrela obeť. Boh je naozaj milosrdný; dovolil, aby ľudia obetovali život obete namiesto svojho. Veľkňaz potom krvou sedemkrát pofŕkal vrchnák, a takto na desiaty deň siedmeho mesiaca na Deň zmierenia odčinil všetky hriechy ľudí z minulého roka.

Veľkňaz na Deň zmierenia ponúkal za ľud Izraela dve kozy. Jedna z nich sa nazývala obetným baránkom, čo znamená „vyháňať“. Tým je v Novej zmluve Ježiš Kristus. „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho“, (Evanjelium podľa Jána 3:16).

Boh nám dal Svojho jediného Syna ako obetného Baránka. A ako obetný Baránok pre celé ľudstvo bol pokrstený Jánom Krstiteľom a stal sa naším Spasiteľom, Mesiášom sveta. Mesiáš znamená „Spasiteľ“ a Ježiš Kristus znamená „Kráľ“, ktorý nás prišiel zachrániť.

A tak ako v Starej zmluve boli ročné hriechy ľudí odčinené na Deň zmierenia, Ježiš Kristus pred takmer 2000 rokmi prišiel na tento svet, aby bol pokrstený a krvácal na Kríži, aby naplnil evanjelium vykúpenia všetkých našich hriechov.

Prečítajme si: „Áron nech položí obe svoje ruky na hlavu živého kozla a vyzná nad ním všetky viny Izraelcov i všetky ich priestupky so všetkými ich hriechami. Keď ich tak zloží na hlavu kozla, nech ho vyženie na púšť prostredníctvom na to pripraveného muža. Keď vyženie kozla na púšť, nech kozol odnesie na sebe všetky viny do odľahlého kraja“, (Leviticus 16:21-22).

Hriechy všetkých ľudí boli položené na hlavu kozla tak, ako je napísané aj v Leviticu 1. „ Všetky ich priestupky “ znamená všetky hriechy, ktorých sa dopustili vo svojom srdci, všetky hriechy, ktorých sa dopustili svojou ľudskou prirodzenosťou. A „ všetky ich priestupky “ boli položené na hlavu obete tým, že veľkňaz na ňu položil ruky.

Boží zákon a prikázania predstavujú 613 článkov. Keď o nich rozmýšľame, uvedomíme si, že robíme to, čo nám povedal nerobiť a nerobíme to, čo nám povedal robiť.

Preto sme hriešni. A ako sa píše v Biblii, Boh nám dal Zákon, aby sme si uvedomili svoje hriechy (List apoštola Pavla Rímskym 3:20). Znamená to, že nám dal Zákon a prikázania, aby nás naučil, že sme hriešni. Nedal nám ich preto, že môžeme podľa nich žiť, ale preto, aby sme si boli vedomí svojich hriechov.

Nedal nám Zákon a prikázania, aby sme ich dodržiavali. Od psa nemôžeme očakávať, že bude žiť ako človek. Takisto nikdy nemôžeme žiť úplne v súlade so Zákonom; môžeme si len jeho prostredníctvom i prostredníctvom prikázaní uvedomiť svoje hriechy.

Boh nám ich dal, lebo sme veľmi hriešni, no sami si to neuvedomujeme. „Ste vrahovia, smilníci, zločinci.“ Povedal nám, aby sme nezabíjali, no my aj tak zabíjame vo svojom srdci a niekedy i v skutočnosti.

Ale preto, že sa v Zákone píše, že by sme nemali zabíjať, vieme, že sme vrahovia, vraviac: „Ó, zmýlil som sa. Som hriešny, lebo som urobil niečo, čo som nemal urobiť. Zhrešil som.“

Aby zachránil ľud Izraela od hriechu, Boh v Starej zmluve dovolil Áronovi, aby ponúkol obeť zmierenia a vykúpil tak hriechy; bol to Áron, ktorý raz za rok činil pokánie za všetkých ľudí.

V Starej zmluve boli Bohu na Deň zmierenia ponúknuté dve obete. Jedna bola obetovaná Bohu, druhú vyhnali do púšte po tom, čo na ňu položením rúk vložili všetky ročné hriechy ľudí. Skôr, ako kozľa vyhnali do púšte, Bohom určený muž, veľkňaz, mu na hlavu položil ruky a vyznal hriechy Izraela. „Pane, ľudia zabíjali, smilnili, kradli, uctievali idoly....Zhrešili sme.“

Palestína je divoký kraj piesku a púšte. Obetný baránok bol vyhnaný do nekonečnej púšte a zomrel. Keď ho vyháňali preč, ľudia Izraela sa naň pozerali mysliac si, že ich hriechy sú odčinené. V duši im zavládol pokoj a obeť umrela v púšti za ich ročné hriechy.

Boh nás prostredníctvom Baránka Božieho, Ježiša Krista, vykúpil z hriechov. Ježišovým krstom a krvou na Kríži sa úplne zmyli všetky naše hriechy.

Ježiš je Boh a náš Spasiteľ. On je Boží Syn, ktorý prišiel, aby ľudstvo zachránil z hriechu; On je Stvoriteľ, ktorý nás stvoril podľa Svojho obrazu. Zišiel na tento svet, aby nás zachránil z hriechu.

Všetky naše hriechy prešli na Ježiša - nielen tie, ktorých sa dennodenne dopúšťame svojou ľudskou prirodzenosťou, ale aj všetky budúce hriechy, všetky hriechy našej mysle a tela; všetky prešli na Ježiša. Ján Krstiteľ Ho musel pokrstiť, aby sa naplnila Božia spravodlivosť a všetky hriechy sveta boli úplne zmierené.

Tri roky pred Svojím ukrižovaním, keď po prvýkrát začal verejne kázať, sňal Ježiš všetky hriechy sveta, keď Ho Ján Krstiteľ pokrstil na Jordáne. Spása ľudstva vykúpením všetkých našich hriechov začala Jeho krstom.

Na rieke Jordán, na mieste, kde je asi po pás vody, položil Ján Krstiteľ ruky na Ježišovu hlavu a ponoril Ho do vody. Takýto krst znamenal to isté, ako v Starej zmluve položenie rúk na hlavu obete a mal rovnaký účinok - všetky hriechy sa zmyli.

Ponorenie do vody znamenalo smrť, vynorenie znamenalo zmŕtvychvstanie. Tým, že Ján Krstiteľ Ježiša pokrstil, naplnil Ježiš všetky tri: sňal všetky hriechy, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie.

Len ak poslúchame slová, ktorými nás Ježiš vykúpil z hriechu, môžeme byť zachránení. Boh rozhodol, že nás Ježišovým prostredníctvom zachráni, a prísľub, ktorý dal v Starej zmluve, sa tak naplnil. Ježiš kráčal ku Krížu nesúc na hlave naše hriechy.

V Evanjeliu podľa Jána 1:29 sa píše: „Keď druhého dňa videl Ján Ježiša, ako prichádza k nemu, povedal: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ Ján Krstiteľ svedčil: „Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ Všetky hriechy ľudstva prešli na Ježiša, keď bol pokrstený na Jordáne. Verte tomu a budete požehnaní vykúpením všetkých hriechov!

Musíme veriť v Božie slovo. Musíme dať bokom vlastné myšlienky a tvrdohlavosť; jednoducho veriť v pravdu, že Ježiš sňal všetky hriechy sveta, a riadiť sa písaným Božím slovom.

Povedať, že Ježiš sňal všetky hriechy sveta či naplnil Božiu spravodlivosť, je jedno a to isté. „Položenie rúk“ a „krst“ sú jedno a to isté.

Či povieme „všetci“, „všetko“ alebo „všetok“, zmysel zostáva rovnaký. Význam slova ,položiť ruky‘ v Starej zmluve je rovnaký i v Novej zmluve, len sa tu namiesto neho používa slovo „krst“.

Vedie k jednoduchej pravde, že Ježiš bol pokrstený a ukrižovaný, aby odčinil naše hriechy. Keď sme vykúpení, veríme v toto jedinečné evanjelium.

Ak hovoríme, že Ježiš sňal všetky hriechy sveta, čo máme na mysli pod pojmom hriechy sveta? Myslíme tým všetky hriechy, s ktorými sa narodíme, a všetky zlé myšlienky, krádeže, smilstvá, chamtivosť, bezbožnosť, rúhanie, pýchu a hlúposť, ktoré prebývajú v našej mysli. Všetky hriechy a previnenia, ktoré máme vrodené a ktoré sú v našom srdci.

„Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristu Ježiši, Pánovi našom“, (List apoštola Pavla Rímskym 6:23). „A bez vyliatia krvi niet odpustenia“, (List Židom 9:22). Ako hovoria tieto verše - za všetky hriechy sa platí. Ježiš Kristus, aby vykúpil ľudstvo z hriechov, ponúkol Svoj život a raz navždy zaplatil za naše hriechy.

Preto my všetci musíme veriť v Ježišov krst a Jeho krv, v jedinečné evanjelium; musíme veriť v Ježišovu existenciu i v to, že je náš Boh a Spasiteľ, aby sme boli oslobodení od hriechov.

V „ hriechu sveta “ sú zahrnuté aj hriechy zajtrajšie i tie pozajtrajšie, aj hriechy, ktorých sa dopustíme až do dňa svojej smrti. Sú tam zahrnuté i hriechy dnešné, včerajšie i predvčerajšie. Hriechy ľudí od narodenia až po smrť sú zahrnuté v „ hriechu sveta “ , hriech sveta prešiel pri krste na Ježiša. On nás zbavil všetkých hriechov, ktorých sa dopustíme až do dňa svojej smrti.

Musíme len veriť v toto jedinečné evanjelium, v písané slovo Božie, riadiť sa ním a budeme zachránení. Vlastné myšlienky by sme mali dať bokom, aby sme boli vykúpení zo všetkých hriechov. Môžete sa spýtať: „Ako mohol sňať aj hriechy, ktorých som sa ešte nedopustil?“ Na to by som odvetil protiotázkou: „Mal by Ježiš prísť na tento svet vždy, keď zhrešíme, a zas a znova prelievať krv?“

V evanjeliu znovuzrodenia je zákon o vykúpení hriechov. „A bez vyliatia krvi niet odpustenia“, (List Židom 9:22). Keď niekto chcel dosiahnuť odpustenie hriechov, musel položiť ruky na obeť, a tak na ňu preložiť svoje hriechy; obeť musela kvôli hriechom zomrieť.

Rovnako aj Boží Syn prišiel na tento svet, aby zachránil ľudstvo. Bol pokrstený, aby nás zbavil všetkých hriechov, a krvácal na Kríži, aby za ne zaplatil, hovoriac: „Je dokonané.“ O tri dni po Svojej smrti vstal z mŕtvych a teraz sedí po Božej pravici. Navždy je naším Spasiteľom.

Aby sme dosiahli úplné odpustenie hriechov, musíme odhodiť všetky utkvelé myšlienky a zbaviť sa viery, že sa každý deň musíme kajať kvôli svojim hriechom, ktorých sa denne dopúšťame. Aby bolo ľudstvo vykúpené z hriechov, obeť bola obetovaná raz a navždy. Boh v nebesiach preložil všetky hriechy sveta na Svojho Syna pri Jeho krste a za nás Ho nechal ukrižovať. Spása bola dokonaná Jeho zmŕtvychvstaním.

„Ale on niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale On bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti....Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás.“

V Izaiášovi 53 sa píše, že všetky neprávosti a priestupky ľudstva prešli na Ježiša Krista.

V Novej zmluve, v Liste apoštola Pavla Efezským 1:4 sa píše: „Veď ešte pred stvorením sveta vyvolil si nás v Ňom.“ Ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil v Ňom. Ešte predtým, ako bol stvorený svet, Boh si nás vybral za Svojich ľudí, spravodlivých, bez poškvrny v Kristu. Čomukoľvek sme verili predtým, teraz by sme mali veriť a riadiť sa slovami Boha, slovami o vode, krvi a Duchu.

Boh nám povedal, že Jeho Baránok, Ježiš Kristus, sňal hriechy sveta a pre ľudstvo dosiahol odpustenie. V Liste Židom 10 sa píše: „Lebo zákon, ktorý je len tôňou budúcich hodnôt a nie samým obrazom vecí, nemôže tými istými obeťami, každoročne nepretržite prinášanými, zdokonaliť tých, čo sa ním približujú (k Bohu)“, (List Židom 10:1).

Hovorí sa tu, že nepretržité prinášanie tých istých obetí rok čo rok z nás nemôže urobiť dokonalých. Zákon je tôňou budúcich hodnôt a nie samým obrazom vecí. Ježiš Kristus, Mesiáš, ktorý mal prísť, z nás raz a navždy urobil dokonalých (tak ako aj ročné hriechy Izraela boli odčinené raz a navždy) tým, že bol pokrstený a ukrižovaný, aby dosiahol odpustenie všetkých našich hriechov.

Ježiš v Liste Židom 10 povedal: „Len potom povedal: Ajhľa, idem, aby som plnil Tvoju vôľu. Ruší prvé, aby ustanovil druhé. Podľa tejto vôle sme posvätení tým, že Ježiš Kristus raz navždy obetoval svoje telo. A potom: každý kňaz tam stojí deň po deň, koná bohoslužbu, znovu a znovu prináša tieže obete, ktoré nikdy nemôžu zahladiť hriechy. On však priniesol iba jednu obeť za hriechy, posadil sa navždy na pravici Božej a teraz už čaká, kým Mu Jeho nepriatelia nebudú položení za podnož. Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa dajú posvätiť. Dosvedčuje nám to aj sám Duch svätý, lebo po slovách: Toto je zmluva, ktorú uzavriem s nimi, až uplynú tie dni, hovorí Pán: Svoje zákony im vložím do sŕdc a vpíšem im ich do mysle a na ich hriechy a na ich neprávosti nepomyslím viacej. Kde sú však tieto odpustené, niet už viac obetí za hriechy“, (List Židom 10:9-18).

Veríme, že Ježiš nás vykúpil zo všetkých hriechov Svojím krstom a krvou na Kríži.

Veríte všetci? - Amen. - Verne sa riadite slovami Boha, že samotný Ježiš Kristus bol pokrstený a krvácal na Kríži, aby nás vykúpil? Musíme sa tým riadiť, aby sme boli znovuzrodení. Ak veríme, že Ježiš Kristus zmyl všetky naše hriechy i hriechy sveta evanjeliom odpustenia, môžeme byť zachránení.

Nikdy nebudeme dokonalí, ak sa riadime Božím zákonom, no môžeme sa stať dokonalými vierou v Božie dielo. Ježiš Kristus nás Svojím krstom na Jordáne zbavil všetkých hriechov, za naše hriechy trpel potrestaný ukrižovaním. Ak z celého srdca veríme v evanjelium, vtedy môžeme byť vykúpení zo všetkých hriechov. Veríte tomu?

Ježišov krst, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie - to všetko bolo pre odpustenie hriechov ľudstva a pre zákon spásy, ktorý je založený na nekonečnej Božej láske. Boh nás má rád takých, akí sme, je spravodlivý a najprv nás urobil spravodlivými. Urobil nás spravodlivými, keď naše hriechy naložil na Ježiša pri Jeho krste.

Poslal Svojho jediného Syna, Ježiša, k nám na tento svet, aby zmyl naše hriechy. Dovolil mu, aby Svojím krstom zbavil svet všetkých hriechov, a namiesto nad nami vyniesol rozsudok nad Svojím Synom. Urobil nás Svojimi spravodlivými dietkami skrze spásu z vody a krvi, Božou láskou.

V Liste Židom 10:16 sa píše: „Svoje zákony im vložím do sŕdc a vpíšem im ich do mysle.“

Sme vo svojej mysli pred Bohom hriešni alebo spravodliví? Ak poslúchame Božie slová, staneme sa spravodlivými. Ježiš Kristus sňal všetky naše hriechy a prijal za ne trest. Ježiš Kristus je náš Spasiteľ. Možno si myslíme: „Ako môžeme byť spravodliví, keď deň po dni hrešíme? Určite sme hriešni.“ Ale keď počúvame Božie slová tak, ako Ježiš poslúchal Otca, budeme spravodliví.

Ako som už predtým povedal, pred znovuzrodením sme mali v srdci hriech. Keď sme do svojho srdca prijali evanjelium o odpustení hriechov, boli sme z nich všetkých vykúpení. Kým sme nepoznali evanjelium, boli sme hriešni. No keď sme začali veriť v Ježišovu spásu, stali sme sa spravodlivými a Božími dietkami. Toto je viera o tom, ako sa staneme spravodlivými, o ktorej hovoril apoštol Pavol. Viera v evanjelium odpustenia z nás urobila „spravodlivých“.

Ani apoštol Pavol ani Abrahám či nasledovníci viery sa nestali spravodlivými svojím dielom, ale vierou a poslušnosťou Božím slovám, slovám o Jeho požehnaní.

List Židom 10:18: „Kde sú však tieto odpustené, niet už viac obetí za hriechy.“ Boh nás zachránil, aby sme nemuseli zomrieť pre svoje hriechy. Veríte tomu? - Amen. -

„Tak zmýšľajte medzi sebou ako aj Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobným sa stal ľuďom a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých, čo sú aj na nebi aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán“, (List apoštola Pavla Filipským 2:5-11).

Ježiš Kristus nešíril vieru vo svete s veľkou slávou. Naopak, vzal na Seba podobu služobníka a prišiel v ľudskej podobe. Ponížil sa a bol poslušný až do dňa Svojej smrti, aby nás spasil.

Preto chválime Ježiša: „On je náš Boh, Spasiteľ a Kráľ.“ Preto oslavujeme Boha a chválime Ježiša, že až do konca poslúchal vôľu Svojho Otca. Keby sa ňou neriadil, neoslavovali by sme teraz Božieho Syna. Ale pretože Syn Boží poslúchal vôľu Otca až do Svojej smrti, všetky stvorenia a všetci ľudia na tejto zemi Ho oslavujú a budú tak robiť naveky.

Ježiš Kristus sa stal Baránkom Božím, ktorý sníma hriechy sveta, a ako je napísané, urobil tak Svojím krstom. Prešlo približne 2000 rokov, odkedy sňal hriechy sveta. A pretože ty aj ja žijeme na tomto svete od svojho narodenia, všetky naše hriechy sú tiež zahrnuté v hriechoch sveta.

Bez toho, že oddelíme vrodené hriechy od tých, ktorých sme sa dopustili počas svojho života, nedopúšťame sa hriechov už od narodenia?

Ježiš vedel, že odo dňa narodenia až do dňa smrti sa budeme dopúšťať hriechov, preto vopred všetky sňal. Chápete to? Keby sme sa mali dožiť 70-ich rokov, naše hriechy by naplnili viac ako sto vyklápacích vozíkov. Ale Ježiš Svojím krstom raz a navždy sňal všetky hriechy. Všetky ich zobral so Sebou na Kríž.

Keby nás Ježiš zbavil len vrodených hriechov, všetci by sme umreli a išli do pekla. Aj keby sme cítili, že nemohol sňať všetky hriechy sveta, nič by to nezmenilo na skutočnosti, že Ježiš nás zbavil všetkých hriechov.

Koľkých hriechov sa na tomto svete dopustíme? Všetky sú zahrnuté medzi hriechy sveta.

Keď Ježiš povedal Jánovi, aby Ho pokrstil, mal toto na mysli. Ježiš vypovedal, že sňal naše hriechy. Boh poslal Svojho služobníka pred Ježišom, a ten Ježiša pokrstil. Ježiš bol pokrstený Jánom Krstiteľom; sklonil pred ním hlavu, aby Ho pokrstil, a tak sňal všetky hriechy ľudstva.

Všetky naše hriechy od dvadsiatky do tridsiatky, od tridsiatky do štyridsiatky a tak ďalej, dokonca aj hriechy našich detí boli zahrnuté v hriechoch sveta, ktoré Ježiš pri Svojom krste sňal.

Kto môže povedať, že je na svete hriech? Ježiš Kristus sňal všetky hriechy sveta a my môžeme byť zachránení, ak vo svojom srdci bez tieňa pochybnosti veríme v to, čo Ježiš vykonal, aby ich všetky vykúpil: veríme v Jeho krst a preliatie Jeho vzácnej krvi.

Väčšina ľudí žije búrlivým životom zahaleným do vlastných myšlienok, hovorí o svojom živote, akoby ten bol všetkým. Život mnohých je však ťažší. Viacerí, mňa nevynímajúc, sme žili búrlivým životom. Ako môžeme nepochopiť či neprijať evanjelium odpustenia, evanjelium Ježišovho krstu a krvi?

Čítajme v Evanjeliu podľa Jána 19. „I niesol si sám kríž a šiel na miesto, ktoré sa menovalo Lebečné miesto a po hebrejsky Golgota. Tam Ho ukrižovali a iných dvoch s Ním, z jednej aj z druhej strany a v prostriedku Ježiša. Pilát napísal aj nápis a dal vyvesiť na kríž. A napísané bolo: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský. Tento nápis čítalo mnoho Židov, pretože miesto, kde ukrižovali Ježiša, bolo blízko mesta; a nápis bol hebrejský, latinský a grécky“, (Evanjelium podľa Jána 19:17-20).

Drahí priatelia, Ježiš Kristus vzal na Seba všetky hriechy sveta a bol Pilátovým súdom odsúdený na smrť ukrižovaním. Porozmýšľajme nad tým spolu.

Od verša 28: „Potom vidiac, že už je všetko dokonané, aby sa naplnilo Písmo“, Ježiš sňal všetky naše hriechy, aby sa naplnilo Písmo. „Povedal Ježiš: Žíznim! A bola tam nádoba plná octu. Hubku teda, plnú octu, nasadili na yzopovú tyč a podali Mu k ústam. Ako Ježiš okúsil ocot, riekol: Dokonané! A nakloniac hlavu, odovzdal Ducha (Bohu)“, (Evanjelium podľa Jána 19:28-30).

O tri dni vstal z mŕtvych a vystúpil na nebesá.

Ježišove pokrstenie Jánom Krstiteľom i Jeho ukrižovanie sú nerozlučne spojené, jedno bez druhého nemá význam. Preto chváľme Pána Ježiša, že nás Svojím evanjeliom odpustenia spasil.

Ľudstvo odjakživa sleduje svoje prirodzené potreby, nemôžeme preto robiť nič iné, len sa dopúšťať hriechu. Ježiš Kristus nám dal Svoj krst a krv, aby nás zachránil z našich ľudských hriechov. Svojím evanjeliom nás zachránil z hriechov našej ľudskej prirodzenosti.

Tí, čo dosiahli úplné odpustenie hriechov, môžu svojou vierou v Ježiša, ktorý sa narodil v Betleheme, bol pokrstený na Jordáne, zomrel na Kríži a o tri dni vstal z mŕtvych, kedykoľvek vstúpiť do kráľovstva nebeského. Preto chválime Pána a oslavujeme Jeho meno naveky.

V poslednej kapitole Evanjelia podľa Jána išiel Ježiš po Svojom vzkriesení do Galiley. Išiel k Šimonovi Petrovi a spýtal sa: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Peter Mu odpovedal: „Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem.“ Ježiš mu povedal: „Pas mojich baránkov!“

Peter si všetko uvedomil, evanjelium Ježišovho krstu a Jeho krvi i odpustenie hriechov. Teraz, keď uveril v evanjelium vody, krvi a odpustenia a poznal dôvod, prečo mu Ježiš umyl nohy, bola jeho viera oveľa silnejšia.

Opäť čítajme v Evanjeliu podľa Jána 21:15. „Keď si zajedli, riekol Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal Mu: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu (Ježiš): Pas mojich baránkov!“ Mohol mu zveriť Svojich baránkov, lebo Peter bol Jeho nasledovníkom, lebo bol úplne zachránený a sa stal spravodlivým a horlivým služobníkom Božím.

Keby sa Peter kvôli svojim denným hriechom stal hriešnym, Ježiš by mu nebol povedal, aby kázal evanjelium odpustenia hriechov, lebo on i ďalší nasledovníci by sa ich naďalej dopúšťali. Ale Ježiš im povedal, aby hlásali evanjelium, ktorým sa zmazali ich hriechy, lebo verili v Ježišov krst a Jeho krv na Kríži, verili v evanjelium odpustenia hriechov.

Porozmýšľajme o Ježišových slovách Petrovi. „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal Mu: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem.“ Jeho vyznanie lásky bolo pravdivé, pramenilo z viery v evanjelium odpustenia hriechov.

Keby Ježiš nebol dal Petrovi a ďalším učeníkom na známosť evanjelium odpustenia hriechov tým, že im umyl nohy, nevedeli by tak vyznať svoju lásku.

Peter by bol namiesto toho na Ježišovu otázku „Miluješ ma väčšmi ako títo?“ odpovedal: „Pane, som nedokonalý a hriešny. Som hriešnik, ktorý Ťa nemôže milovať väčšmi ako títo. Prosím, nechaj ma.“ A bežal by sa pred Ježišom skryť.

Zamyslime sa nad Petrovými odpoveďami. Bol požehnaný evanjeliom odpustenia hriechov, Ježišovho krstu i Jeho krvi, ktorými spasil ľudstvo.

Preto odpovedal: „Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem.“ Vyznanie lásky pramenilo z jeho viery v evanjelium Ježišovho odpustenia. Peter veril v pravé evanjelium odpustenia hriechov, ktorým Ježiš sňal všetky hriechy sveta, dokonca i tie budúce, ktorých sa ľudia museli dopustiť pre svoju nedokonalosť a prirodzenú ľudskú slabosť.

Peter pevne veril v evanjelium odpustenia hriechov i v to, že Ježiš bol Baránok Boží, preto mohol Pánovi odpovedať bez zaváhania. Ježišova spása prichádza z evanjelia o odpustení hriechov, a tak i Peter bol vykúpený zo svojich denných hriechov. Peter veril v spásu skrze evanjelium odpustenia všetkých hriechov sveta.

Ste aj vy ako Peter? Veríte v Ježiša a milujete Toho, ktorý pre nás Svojím evanjeliom odpustenia, Svojím krstom a vlastnou krvou sňal všetky hriechy sveta? Ako môžete neveriť a nemilovať Ho? Takej cesty niet.

Keby bol Ježiš sňal len hriechy minulé a súčasné, no vynechal by hriechy budúce, nemohli by sme Ho chváliť, ako to robíme teraz. Navyše by sme všetci išli do pekla. Preto by sme mali všetci prehlásiť, že sme boli zachránení vierou v evanjelium odpustenia hriechov.

Ľudstvo je vždy náchylné na hriech, stále sa dopúšťame hriechov. Preto musíme vyznať, že sme boli zachránení vierou v evanjelium odpustenia, ktoré nám dal Ježiš, vierou v Jeho krst a krv.

Keby sme neverili v evanjelium odpustenia hriechov, v Ježišov krst a krv, žiaden veriaci by nebol vykúpený zo svojich celoživotných hriechov. A navyše, keby sme mali byť vykúpení zo svojich celoživotných hriechov neustálym pokáním a vyznávaním viery, na to by sme boli pravdepodobne príliš leniví, neboli by sme spravodliví a vždy by sme mali v srdci hriech.

Opäť by sme boli hriešni a nemohli by sme milovať Ježiša ani sa k Nemu priblížiť. Nemohli by sme veriť v Ježišovu spásu a ani Ho nasledovať až do konca svojho života.

Ježiš nám dal evanjelium odpustenia hriechov a zachránil tých, ktorí verili. Stal sa dokonalým Spasiteľom a zmyl všetky previnenia, ktorých sa vo svojom živote každodenne dopúšťame, aby sme Ho mohli skutočne milovať.

A tak my, veriaci, môžeme len milovať evanjelium krstu a krvi Ježišovej, evanjelium odpustenia našich hriechov. Všetci veriaci môžu navždy milovať Ježiša a byť v zajatí lásky spasenia z evanjelia o odpustení hriechov, ktoré nám dal Ježiš.

Milovaní bratia a sestry! Keby bol Ježiš vynechal čo i len jeden hriech, nemohli by ste v Neho veriť či svedčiť o evanjeliu odpustenia hriechov. Nemohli by ste byť Božími služobníkmi.

Ale ak veríte v evanjelium odpustenia hriechov, môžete byť vykúpení zo všetkých hriechov sveta. On dovolí, aby ste z nich boli vykúpení, ak poznáte pravdivé evanjelium o odpustení, ktoré je zaznamenané v Ježišových slovách.

Boh zveril Baránka Svojim služobníkom, ktorí verili v evanjelium odpustenia hriechov. Ježiš sa trikrát spýtal: „Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Peter mu zakaždým odpovedal: „Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem.“ Zamyslime sa nad Petrovými odpoveďami. Neboli vyjadrením jeho vôle, ale vierou v evanjelium odpustenia hriechov sveta.

Ak niekoho milujeme láskou, ktorá sa zrodila z našej vôle, môže zoslabnúť, keď strácame sily. Ale keď láska zavisí od sily Jeho lásky, bude trvať naveky. Predovšetkým Božia láska, dosiahnutie úplného odpustenia našich hriechov, vykúpenie skrze vodu Ježišovho krstu a Ducha sú také.

Viera v evanjelium odpustenia hriechov sveta sa musí stať základom našej práce pre Boha a našej lásky k Nemu. Keby základom tejto lásky bola len naša vôľa, zajtra by sme sa potkli a napokon by sme samých seba nenávideli pre svoje previnenia. No Ježiš zmyl všetky naše hriechy: vrodené, tie, ktorých sme sa v minulosti dennodenne dopustili; hriechy budúce i všetky hriechy nášho života. Nikoho na zemskom povrchu nevynechal zo Svojej spásy.

To všetko je pravda. Ak by naša láska a viera záviseli od našej vôle, naša viera by zlyhala. Ale pretože závisia od evanjelia Ježišovho odpustenia, ktoré nám On dal, sme dietkami Božími, sme spravodliví. Sme bez hriechu, lebo veríme v spásu skrze vodu a Ducha.

Kvôli tomu, že naša spása nepochádza z viery v samých seba, ale z Božej lásky, Jeho zákon o naozajstnej spáse znamená odpustenie všetkých našich hriechov a sme spravodliví, nehľadiac na našu nedokonalosť a slabosť v skutočnom živote. Pôjdeme do kráľovstva nebeského a vo večnosti budeme chváliť Boha. Veríte tomu?

Ježiš povedal: „Nie ty ma miluješ, ale ja ťa milujem.“ „To je láska, nie že ty ma miluješ, ale že ja ťa milujem.“ Ježiš nás všetkých zachránil vodou a Duchom, preto by sme mali veriť v evanjelium odpustenia, v Ježišov krst a Jeho krv.

Keby nás Ježiš nebol zachránil evanjeliom odpustenia hriechov, nemohli by sme byť vykúpení, aj keby naša viera bola neviem ako pevná. Ale Ježiš zmyl všetky hriechy, ktorých sme sa dopustili vo svojom srdci a svojím človečenstvom.

Aby sme verili v Boha a stali sa spravodlivými, musíme si byť istí spásou prostredníctvom viery v slová o vode a Duchu, v evanjelium odpustenia. Evanjelium odpustenia všetkých hriechov sveta znamená veriť v Ježišov krst a Jeho krv. Evanjelium odpustenia je pravou vierou, skutočným základom spásy a kľúčom k Božiemu evanjeliu.

Viera alebo láska zrodená z vôle človeka nie sú ozajstnou vierou či láskou. Na tomto svete sú mnohí, ktorí najprv verili v Ježiša zo svojej dobrej vôle, a potom od viery upustili, lebo mali v srdci hriech.

Musíme vedieť, že Ježiš zmyl všetky hriechy sveta: nielen malé previnenia, ale aj ťažké hriechy, ktorých sme sa dopustili svojou nevedomosťou.

V Evanjeliu podľa Jána 13 Ježiš pred Svojím ukrižovaním zhromaždil všetkých Svojich učeníkov, aby ich naučil, že Jeho spása zahŕňa všetkých. Predtým, ako sa s učeníkmi navečeral, umyl im nohy, aby tak poukázal na Jeho spásu. Všetci by sme mali poznať a veriť v evanjelium odpustenia, o ktorom Ježiš učil Svojich učeníkov tým, že im umyl nohy.

Peter najprv rozhodne odmietol, aby mu Ježiš umyl nohy. „Pane, nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Bolo to vyjadrením jeho viery vychádzajúcej z vôle. Ale Ježiš mu odvetil: „Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale potom pochopíš.“

Teraz môžeme pochopiť Ježišove slová - evanjelium o vode a Duchu. Sú to slová pravdy, evanjelium o vode a Duchu, evanjelium o odpustení hriechov, ktoré z hriešnika urobia spravodlivého, ak verí z celého srdca.

Peter išiel s učeníkmi chytať ryby. Chytali ich tak, ako to robili pred tým, čo stretli Ježiša. Potom sa pred nimi zjavil Ježiš a zavolal na nich. Pripravil pre nich raňajky a pokým raňajkovali, Peter si uvedomil význam slov, ktoré mu Ježiš povedal. „Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale potom pochopíš.“ Vtedy si konečne uvedomil ich význam.

„Pán zmyl všetky moje hriechy. Všetky hriechy, ktorých som sa dopustil, lebo som slabý, i tie hriechy, ktorých sa dopustím v budúcnosti.“ Peter zanechal vieru vychádzajúcu z jeho vlastnej vôle a uveril v Ježišov krst a krv, uveril v evanjelium odpustenia hriechov.

Po raňajkách sa Ježiš spýtal Petra: „Miluješ ma väčšmi ako títo?“ Teraz Peter, posilnený vierou v Ježišovu lásku, vyznal: „Áno, Pane, ty vieš, že Ťa milujem.“ Mohol to povedať, lebo si uvedomil význam Ježišových slov, keď riekol: „Ale potom pochopíš.“ Mohol vyznať svoju pravú vieru, vieru v Ježišov krst a Jeho krv, vieru v evanjelium odpustenia hriechov.

Potom Peter a ostatní učeníci kázali evanjelium až do konca svojich dní. Dokonca aj Pavol, ktorý nemilosrdne prenasledoval kresťanov, v neľahkých posledných dňoch Rímskeho cisárstva vyznal evanjelium.

Spomedzi dvanástich učeníkov Ježiša Ho Judáš zapredal a neskôr sa obesil. Jeho miesto zaujal apoštol Pavol. Učeníci si spomedzi seba vybrali Matiáša, ale Boh určil Pavla, ktorý sa stal Ježišovým apoštolom a kázal evanjelium o odpustení hriechov spolu s ostatnými Ježišovými učeníkmi.

Väčšina Ježišových učeníkov umrela martýrskou smrťou. Aj keď im hrozila smrť, ďalej hlásali jediné evanjelium.

„Ježiš Kristus zmyl všetky hriechy ľudí evanjeliom Svojho krstu a krvi, evanjeliom odpustenia hriechov. Ježiš Svojím krstom na Jordáne sňal všetky vaše hriechy a za vás prijal rozsudok ukrižovania. Verte v evanjelium Ježišovho krstu a Jeho krvi na Kríži a buďte zachránení.“

Mnohí sa naozaj zachránili, keď počúvali evanjelium a verili voň. Bola to sila viery v evanjelium Ježišovho krstu, krvi a Ducha.

Učeníci hlásali evanjelium o vode a Duchu: „Ježiš je Boh a Spasiteľ.“ Preto, že vyznali evanjelium o vode a Duchu, ty a ja môžeme teraz počúvať evanjelium Ježišovho krstu a krvi, evanjelium spásy a môžeme byť zachránení z hriechu. Vďaka nekonečnej Božej láske a úplnej spáse Ježišovej sa všetci môžeme stať Jeho nasledovníkmi.

Všetci veríte? Ježiš nás tak veľmi miloval, že nám dal evanjelium vody a Ducha, odpustenia hriechu a my sme sa stali Jeho spravodlivými učeníkmi. Ježiš umyl Svojim učeníkom nohy, aby ich naučil o skutočnom evanjeliu spásy.

Umyl Svojim učeníkom nohy, aby ich naučil, a nás tiež, že všetky hriechy sveta, všetky hriechy, ktorých sa počas svojho života dopustíme, boli úplne zmyté, keď bol pokrstený a krvácal na Kríži. Ďakujeme Ježišovi za Jeho lásku a evanjelium odpustenia.

Ježiš nás tým, že Svojim učeníkom umyl nohy, naučil dve veci. Povedal: „Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale potom pochopíš . “ Umytím nôh ich učil, že všetky naše hriechy boli zmyté evanjeliom odpustenia, Ježišovým krstom a Jeho krvou.

Umyl im nohy, aby ich naučil, že Ježiš sa ponížil, aby zachránil hriešnikov a mohli sa stať spravodlivými; my, znovuzrodení, by sme mali slúžiť iným a hlásať evanjelium odpustenia. Tým, čo prídu prví, prichodí slúžiť tým, čo prídu po nich.

Dva dôvody prečo Ježiš umyl učeníkom nohy pred veľkonočnými sviatkami sú jasné. A ešte stále existujú v cirkvi.

Nasledovník nemôže byť nikdy vyššie ako jeho učiteľ. Preto svetu hlásame evanjelium tak, ako by to robil Ježiš. My, čo sme boli zachránení ako prví, by sme mali slúžiť tým, ktorí prídu po nás. Ježiš umyl Svojim učeníkom nohy, aby ich toto naučil. Umytím nôh Petrovi nám ukázal, že je naším úplným Spasiteľom, aby sme sa už nikdy nedali oklamať diablom.

Všetci môžete byť zachránení, ak veríte v evanjelium odpustenia hriechov, vo vodu a Ducha. Ježiš Svojím krstom, ukrižovaním a zmŕtvychvstaním zmyl všetky naše hriechy a len tí, čo veria v Jeho evanjelium môžu byť navždy vykúpení z hriechov sveta.

Ak veríme v evanjelium odpustenia, v slová o vode a Duchu, diabol nás neoklame. Ľudia sa dajú ľahko oklamať diablom, ktorý im neustále šepká do uška. Vieme, že ľudia na svete sa dopúšťajú hriechov, ako teda môžu byť bez hriechu? Všetci sú hriešni.

My poznáme odpoveď. „Vediac, že Ježiš Svojím krstom zbavil ľudstvo všetkých hriechov, ako môže mať veriaci ešte nejaké? Ježiš zaplatil za všetky hriechy, za aký hriech máme potom platiť my?“

Ak neveríme evanjeliu o vode a krvi, diablove slová sa nám zdajú byť pravdivé. Ale ak po našom boku stojí evanjelium, neochvejne veríme v pravdu Božieho slova.

Musíme veriť v evanjelium znovuzrodenia skrze vodu a krv. Pravá viera znamená veriť v evanjelium Ježišovho krstu, v Jeho krv na Kríži, smrť i zmŕtvychvstanie.

Videli ste niekedy obrázok svätostánku? Je to malý domček. Rozdelený je na dve časti, vonkajšia časť je svätým miestom a vnútorná je veľsvätyňou, kde sa nachádza truhla Svedectva.

Vo vonkajšom nádvorí svätostánku je 60 stĺpov a na svätom mieste je 48 dosiek.

Musíme mať v pamäti obraz svätostánku, aby sme chápali význam Božích slov.

Brána nádvoria svätostánku je opísaná v Exode 27:16: „Brána nádvoria bude mať záclonu na dvadsať lakťov z modrého a červeného purpúru, karmazínu a súkaného ľanu, prácu to zručného výšivkára, štyri stĺpy a štyri podstavce.“ Materiál na bránu nádvoria svätostánku bol modrý a červený purpur, karmazín a súkaný ľan. Záclona bola krásne vyšitá, pestrofarebná.

Boh prikázal Mojžišovi, aby ju utkal pestrofarebnú, modrú i červenú, z kazmazínu a súkaného ľanu, aby ju každý mohol ľahko nájsť. Záclona bola zavesená na štyroch stĺpoch.

Tieto štyri materiály predstavujú plán Božej spásy, ktorou zachránil tých, čo verili v Jeho Syna, v krst a krv Ježišovu, v to, že je Boh.

Každý materiál použitý pri výstavbe svätostánku má špecifický význam a predstavuje slovo Božie a Jeho plán, ako Ježišovým prostredníctvom zachrániť ľudstvo.

Koľko materiálov bolo použitých na bránu nádvoria svätostánku? Modrý a červený purpur, karmazín a súkaný ľan. Všetky štyri sú veľmi dôležité a pomáhajú nám posilniť našu vieru v evanjelium znovuzrodenia. Keby to nebolo dôležité, neboli by tak podrobne opísané v Biblii.

Pretože všetky materiály použité na bránu nádvoria svätostánku sú dôležitou súčasťou spásy, keď sa zmyli všetky naše každodenné hriechy, vrodené i tie budúce, musel to byť modrý a červený purpur, karmazín a súkaný ľan. Preto Ježiš o týchto veciach hovoril Mojžišovi a presne mu povedal, čo má robiť.

Vo vnútri svätostánku bol na záclonu, ktorá je zavesená medzi svätyňou a veľsvätyňou, použitý modrý a červený purpur, karmazín a súkaný ľan. Z tých istých materiálov bolo ušité rúcho veľkňaza, ktorý slúžil vo svätostánku.

Modrý purpur symbolizuje Ježišov krst. Prvý list apoštola Petra 3:21: „Ona aj vás teraz zachraňuje v podobe krstu.“ Ježišov krst, ktorým sňal všetky hriechy sveta, potvrdil Peter v tomto verši, a to že je podobou spásy zmierenia. Všetky naše hriechy, všetky hriechy sveta prešli pri krste na Ježiša. Preto je modrý purpur, krst, najdôležitejšou častou spásy.

Červený purpur symbolizuje Ježišovu krv a karmazín vznešenosť, Ježišove postavenie Kráľa a Boha. Preto sú tieto tri farby dôležité pre našu vieru v Ježiša a Jeho spásu.

Nádherné rúcho veľkňaza sa nazývalo efód a bolo modré. Veľkňaz nosil aj turban, na ktorom bola tabuľka z čistého zlata a na nej bolo vyryté „ SVÄTOSŤ PÁNOVI. “ Tabuľka bola pripevnená k turbanu modrou šnúrkou.

V Biblii som si pozrel význam modrého purpuru. Čo o modrej hovorí Biblia?

Musíme chápať význam modrého purpuru medzi modrým a červeným purpurom a karmazínom.

Modrý purpur predstavuje Ježišov krst. Ježiš Kristus bol pokrstený Jánom Krstiteľom, aby sňal všetky hriechy sveta (Evanjelium podľa Matúša 3:15).

Keby Ježiš Svojím krstom nesňal všetky hriechy sveta, my, veriaci, by sme pred Bohom neboli posvätení. Preto musel prísť na tento svet Ježiš a dať sa Jánovi Krstiteľovi pokrstiť na rieke Jordán, aby svet zbavil všetkých hriechov.

Karmazín predstavuje Ježišovu smrť. Červený purpur znamená Ducha, Ježišovo postavenie: „Jediný Panovník, Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich“, (Prvý list apoštola Pavla Timoteovi 6:15).

Karmazín znamená krv Ježiša, ktorý krvácal na Kríži, aby zaplatil za hriechy ľudstva. Ježiš Kristus prišiel na tento svet ako človek, aby na Seba sňal všetky hriechy ľudstva predtým, ako Ho pre evanjelium odpustenia hriechov ukrižovali. Ježišov krst je pravým evanjeliom odpustenia, ktoré je predpovedané cez farby nití, čo boli použité na svätostánok v Starej zmluve.

Stĺpy svätostánku boli vyrobené z akáciového dreva a podstavce boli bronzové a postriebrené.

Všetci hriešnici museli byť súdení za svoje hriechy, lebo za hriechy sa platí smrťou. Predtým, ako je človek požehnaný Bohom a žije znovu, musí byť súdený za hriechy.

No Ježišov krst v Novej zmluve, ktorý predstavuje modrý purpur svätostánku v Starej zmluve, sňal všetky naše hriechy. On naše hriechy zobral ku Krížu, tam bol za ne odsúdený a krvácal; tak zachránil všetkých nás, veriacich, evanjeliom odpustenia. On je Kráľ kráľov, Svätý Boh.

Milovaní, Ježišov krst bol spásou Ježiša, ktorý nás zachránil, keď sňal všetky naše hriechy. Ježiš, ktorý je Boh, prišiel na tento svet ako človek; bol pokrstený, aby svet zbavil hriechov; ukrižovali Ho a krvácal na Kríži, aby namiesto nás prijal rozsudok. Ježišov krst nám bez tieňa pochybnosti vraví, že On je skutočným Spasiteľom ľudstva.

Vidíme to aj vo farbách, ktoré boli použité na bránu svätostánku. Použitie jemného súkaného ľanu znamená, že nás bez výnimky zbavil všetkých hriechov sveta.

Záclona na bráne bola vyšitá modrým a červeným purpurom, karmazínom a súkaným ľanom; to nám jasne hovorí o pravde Božej spásy. Farby boli základom pre spásu odpustenia.

Z materiálov použitých na bránu svätostánku vidíme, že Ježiš hriešnikov nezachránil náhodne, ale podľa plánu. Sledujúc podrobný plán Boží bol pokrstený a ukrižovaný, a potom vstal z mŕtvych, aby sa tak naplnila spása ľudstva. Modrým a červeným purpurom a karmazínom - materiálmi evanjelia odpustenia, Ježiš zachránil všetkých, ktorí verili v Jeho spásu.

Nádoba na umývanie nôh a rúk bola tiež z bronzu. Bronz predstavuje rozsudok, ktorý Ježiš za nás prijal. Umývadlo symbolizuje svet evanjelia, ktorý nám hovorí, že všetky naše previnenia boli zmyté.

Ukazuje nám, ako bolo vykonané zmytie každodenných hriechov. Je to tieň pravdy, že všetky hriechy, ktorých sa ľudstvo každodenne dopúšťa, môžu byť zmyté vierou v slová o Ježišovom krste.

Oltár na spaľované obete predstavuje rozsudok. A voda Ježiša, ktorá je modrá, je evanjeliom odpustenia hriechov, Ježišovým krstom, ktorý vykonal Ján Krstiteľ (Evanjelium podľa Matúša 3:15, Prvý list Jánov 5:5-10). Je slovom svedectva o evanjeliu spásy odpustením hriechov.

V Prvom liste Jánovom 5 čítame: „A víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera. A traja sú, ktorí vydávajú svedectvo na zemi: Duch, voda a krv, a tí traja jedno sú.“ Kto verí v Syna Božieho, má v sebe svedectvo o vode, krvi a Duchu.

Boh nám dovolil, aby sme boli posvätení vierou v evanjelium odpustenia a mohli vstupiť do svätostánku. Preto teraz môžeme žiť vo viere, Božom slove; môžeme Ním byť požehnaní a žiť životom spravodlivých. Stať sa Božími dietkami znamená byť zachránení vierou v evanjelium odpustenia a žiť vo svätostánku.

Dnes veľa ľudí hovorí, že stačí veriť bez toho, aby sme rozmýšľali o význame modrého a červeného purpuru a karmazínu, z ktorého je brána svätostánku. Ak niekto verí v Ježiša bez tohto poznania, jeho viera nie je skutočná a ešte stále má v srdci hriech. Takýto človek má ešte stále v srdci hriech, lebo neuveril v pravdu znovuzrodenia evanjeliom odpustenia, skrze vodu, krv a Ducha.

Ak má človek hodnotiť niekoho, koho nepozná, aby potešil poslucháča, povie: „Áno, verím tomuto človeku. Nikdy som sa s ním nestretol, ale aj tak mu verím.“ Myslíte si, že poslucháč by to rád počul? Možno niektorí z vás áno, ale to nie je viera, ktorú od nás chce Boh.

Boh chce, aby sme verili v evanjelium odpustenia hriechov, v spásu Ježiša modrým purpurom (krst), červeným purpurom (kráľovský majestát) a karmazínom (krv). Predtým, ako uveríme v Ježiša, by sme mali vedieť, ako nás vykúpil zo všetkých hriechov.

Ak veríme v Ježiša, mali by sme vedieť, že nás vykúpil zo všetkých hriechov vodou (Ježišovým krstom), krvou (Jeho smrť) a Duchom (Ježiš je Bohom).

Ak to chápeme takto, naša viera je pravá a úplná. Naša viera by nikdy nemohla byť úplná bez poznania tejto pravdy. Skutočná viera vychádza z pochopenia svedectva o Ježišovej spáse, evanjelia odpustenia a toho, že Ježiš je ozajstným Spasiteľom ľudstva.

Aká by potom bola viera, ktorá sa z Ježiša vysmieva? Pozrime sa na to.

Musíme si uvedomiť, že ak svojvoľne veríme v Ježiša, len sa z neho vysmievame. Ak si myslíte: „Je pre mňa ťažké uveriť, ale pretože On je Boh a Syn Boží, musím uveriť“, potom sa z Ježiša len vysmievate. Musíte veriť v Ježišov krst, Jeho krv i evanjelium odpustenia.

Veriť v Ježiša bez poznania evanjelia o odpustení je horšie ako v Neho neveriť vôbec. Hlásať evanjelium, ak niekto verí v Ježišovu krv, znamená len zbytočnú prácu bez poznania pravdy.

Ježiš nechce, aby ktokoľvek chodil a hlásal vieru v Neho, či v Neho veril bez akéhokoľvek dôvodu. On chce, aby sme v Neho verili cez poznanie evanjelia o odpustení.

Ak veríme v Ježiša, vieme, že evanjelium o odpustení je Ježišovým krstom a Jeho krvou. Keď veríme v Ježiša, musíme chápať evanjelium odpustenia prostredníctvom Jeho slov a presne vedieť, ako zmyl všetky naše hriechy.

Musíme vedieť i to, čo znamená modrý a červený purpur i karmazín na bráne do svätostánku. Len potom je naša viera pravdivá a bude trvať naveky.

Náš Pán Ježiš nás zachránil. Ak vidíme, ako nás zachránil, nemôžeme inak, len chváliť Pána. Mali by sme sa pozrieť na svätostánok. On nám dal slová evanjelia o odpustení modrým a červeným purpurom a karmazínom, ktoré sú na svätostánku, a nimi nás zachránil. Ďakujeme Pánovi a chválime Ho.

Hriešnici bez odpykania si strašného trestu nemohli vstúpiť do svätostánku. Akoby tam niekto mohol vstúpiť bez toho, aby mu bol za hriechy vymeraný trest? To by bolo nemožné. Keby doň taký človek vstúpil, na mieste by bol zabitý.

Nebolo by to požehnanie ale zatratenie. Hriešnik by nemohol vstúpiť do svätostánku ani ďalej žiť.

Náš Pán nás zachránil tajomstvom skrytým v bráne svätostánku. Zachránil nás modrým a červeným purpurom, karmazínom a súkaným ľanom. A prostredníctvom týchto vecí nám povedal o tajomstve Jeho spásy.

Boli sme vy i ja takto spasení? Ak neveríme v slová modrého a červeného purpuru i karmazínu, nemôžeme byť spasení evanjeliom odpustenia. Modrá farba nepredstavuje Boha, ale znamená Ježišov krst. Ježišov krst, ktorým sňal všetky naše hriechy.

Človek, ktorý neverí v modrý purpur, môže vstúpiť až po oltár na spaľované obete. Ale nemôže vstúpiť na sväté miesto, kde prebýva Boh.

Preto predtým, ako prekročíme bránu svätostánku, musíme uveriť v modrý purpur (Ježišov krst), karmazín (Jeho krv na Kríži) i červený purpur (Ježiš je Syn Boží). Len keď v to veríme, Boh nás prijme a dovolí nám vstúpiť do veľsvätyne.

Musíme prejsť popri bronzovom umývadle, aby sme vstúpili do veľsvätyne. Bronzové umývadlo predstavuje Ježišov krst a my musíme zmyť všetky svoje denné hriechy Ježišovým krstom a byť posvätení, aby sme mohli vstúpiť do svätyne.

V Starej zmluve sa kňazi pred vstupom do svätostánku museli umyť, v Novej zmluve Ježiš Svojim učeníkom umyl nohy, aby tak vyjadril zmytie ich životných previnení.

Boží zákon vraví: „Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristu Ježiši, Pánovi našom“, (List apoštola Pavla Rímskym 6:23). Boh súdi hriechy ľudí bez výnimky, ale preložil ich na Svojho Syna a Jeho súdil namiesto nich. To je Božia láska a spása. Pravej spásy sa nám dostane len vtedy, keď veríme v evanjelium odpustenia, v Ježišov krst i Jeho krv; ak veríme v Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie.

Nikdy som nepohŕdal inými ľuďmi. Ak niekto hovorí o niečom, v čom nemám jasno, poprosím ho, aby ma to naučil. Ale keď som sa svojho okolia pýtal na význam svätostánku, nik mi nevedel odpovedať.

Čo som mohol potom robiť? Musel som sa vrátiť k Biblii. Kde sa v Biblii hovorí o svätostánku? Podrobne sa o ňom hovorí v Exode. A ak niekto túto knihu číta pozorne, písaným slovom Božím pochopí význam svätostánku.

Drahí priatelia, slepou vierou v Ježiša nemôžete byť vykúpení. Nebudete znovuzrodení len preto, že pravidelne chodíte do kostola. Vieme, čo Ježiš povedal Nikodémovi. „Ty si učiteľ v Izraeli a nevieš to? Ak sa niekto nenarodí z vody a Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho“, (Evanjelium podľa Jána 3:10, 5).

Všetci, ktorí veria v Ježiša, musia veriť v modrý purpur (všetky hriechy sveta prešli na Ježiša, keď bol pokrstený), karmazín (Ježišova smrť za všetky naše hriechy) a červený purpur (Ježiš je Spasiteľ, Boh a Syn Boží).

Musíme veriť, že Ježiš je Vykupiteľ všetkých hriešnikov sveta. Bez tejto viery nemôže byť nikto znovuzrodený ani vstúpiť do svätého kráľovstva Božieho. Bez toho človek nemôže ani čestne žiť na tomto svete.

Nebolo by to také ľahké, keby sa človek mohol narodiť opäť len tým, že verí v Ježiša? - Áno, bolo. - Spieva sa: „ ♪ Vy ste boli vykúpení, ja som bol vykúpený. Všetci sme boli vykúpení. ♪ “ Je to pekné. Ale je tak veľa ľudí, ktorí veria v Ježiša bez toho, aby boli naozaj ,znovuzrodení‘.

Musíme poznať pravdu, ktorá je v Biblii, a veriť v Ježiša. Musíme poznať evanjelium odpustenia hriechov, o ktorom sa píše v Biblii, a aj význam modrého a červeného purpuru i karmazínu, aby sme vstúpili do svätostánku a vo svete viery spočinuli s Bohom. Vo vnútri svätostánku viery môžeme žiť šťastne, až kým nepríde čas vstúpiť do kráľovstva nebeského. Podstatné je vedieť, ako správne veriť v Ježiša.

Niekedy si človek myslí, že môže žiť dokonale bez toho, aby sa dopustil chyby. Keď ale skúsi niečo robiť, čoskoro zistí, aké sú jeho nedostatky. Ľudské bytosti sú tak nedokonalé a je pre ne nemožné nezhrešiť. Ale Ježiš nás zachránil modrým a červeným purpurom, karmazínom i evanjeliom odpustenia, preto môžeme byť posvätení a vstúpiť na sväté miesto Božie.

Keby nás Boh nebol zachránil modrým a červeným purpurom a karmazínom, sami by sme nikdy nemohli vstúpiť do kráľovstva nebeského. Aký je na to dôvod? Keby doň vstúpili len tí, ktorí žijú dokonale, nik by tam nemohol vstúpiť. Ak človek verí v Ježiša bez toho, aby veril v evanjelium, len si pridáva do srdca ďalší hriech.

Ježiš nás vykúpil Svojou starostlivo naplánovanou spásou, spásou modrým a červeným purpurom, karmazínom a súkaným ľanom. Zmyl všetky naše hriechy. Veríte tomu? -Áno.- Máte v srdci pravdu o evanjeliu odpustenia a svedectvo o tom? -Áno.-

Len keď budete mať svedectvo o evanjeliu, môžete sa postaviť na čelo skupiny, ktorá vraví: „ SVÄTOSŤ PÁNOVI “ a pridať sa ku „ kráľovskému kňazstvu “, (Prvý list Petra 2:9).

Len potom si môžete zastať pred ľudí a povedať im, že ste Boží služobníci, veľkňazi.

Na turbane veľkňaza je tabuľka zo zlata pripevnená modrou šnúrkou. Prečo modrou? Lebo Ježiš nás zachránil evanjeliom odpustenia, lebo nás Svojím krstom zbavil všetkých hriechov (v Starej zmluve položenie rúk, v Novej zmluve krst) - a tak sme bez hriechu.

Nehľadiac na to, ako horlivo sme verili v Ježiša, bez tajomných slov modrého a červeného purpuru i karmazínu sme nemohli získať zlatú tabuľku s nápisom „ SVÄTOSŤ PÁNOVI “ .

Ako sme sa stali spravodlivými? Je to napísané v Evanjeliu podľa Matúša 3:15: „Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť.“ Ježiš bol pokrstený Jánom Krstiteľom a vykúpil nás zo všetkých hriechov sveta. Pretože On bol pokrstený a zbavil nás hriechov, my, veriaci, sme sa stali spravodlivými.

Ako by sme mohli povedať, že sme bez hriechu, ak by nebolo Ježišovho krstu? Aj keby sme verili v Ježiša, plakali a rozmýšľali o Jeho ukrižovaní, ani všetky slzy sveta by nemohli zmyť naše hriechy. Veru nie. Aj keby sme nariekali a kajali sa, naše hriechy by boli stále s nami.

„ SVÄTOSŤ PÁNOVI “ . Preto, že On sňal všetky naše hriechy Svojím krstom a krvou a Pán dovolil, aby všetky hriechy hriešnikov prešli na Ježiša a slovo spásy je zaznamenané v Biblii, stali sme sa spravodlivými svojou vierou bez ohľadu na naše slabosti.

Preto teraz môžeme stáť pred Bohom. Môžeme žiť ako spravodliví a svetu hlásať evanjelium. V jednej piesni sa spieva: „♪Ó, bol som vykúpený. Ty si bol vykúpený. My všetci sme boli vykúpení . ♪“ Boli sme vykúpení podľa Božieho plánu.

Bez evanjelia odpustenia v tvojom srdci nebudeš spasený, aj keď sa o to veľmi snažíš. Presne tak, ako sa spieva v jednej populárnej kórejskej pesničke o neopätovanej láske. „♫Ó, moje srdce bez dôvodu bije rýchlejšie vždy, keď ju zočím, vždy, keď som v jej blízkosti. Určite som do nej zaľúbený♫“. Moje srdce bije rýchlejšie, ale nie to jej. Moja láska je neopätovaná.

Ľudia majú sklony myslieť si, že spása, ktorej sa ľuďom dostáva, má rozdielnu podobu. Pýtajú sa: „Prečo by sa mi dostalo spásy len evanjeliom krstu?“ Ak spása nevychádza z evanjelia Ježišovho krstu, nie je to úplná spása. Len tak môžeme byť spravodliví pred Bohom, pretože to je jediná cesta, ako sa môžeme úplne očistiť od hriechov.

Spása vychádzajúca z evanjelia o modrom a červenom purpure a karmazíne je Boží dar ľudstvu. Tento dar nám umožňuje vstúpiť do svätostánku a žiť v pokoji. Tento dar nás urobil spravodlivými. Urobil nás spravodlivými a umožnil nám žiť v pokoji v cirkvi a v nej byť školení o svätom slove.

Kedykoľvek predstúpime pred Boha, aby sme sa pomodlili, evanjelium nás požehná Jeho láskou. Preto je pre nás spása taká vzácna. Ježiš nám hovorí, aby sme si postavili dom „na skale“. Skala znamená Ježišov krst. Všetci by sme mali byť vykúpení a žiť v Jeho spáse; všetci by sme mali ísť do nebies, žiť večne a byť dietkami Božími.

Drahí priatelia, vďaka evanjeliu odpustenia môžeme vierou vstúpiť do svätostánku. Pretože všetky naše hriechy boli zmyté (Ježišovým krstom) a vďaka rozsudku ukrižovania, sme vykúpení, ak veríme v evanjelium Ježišovho krstu.

Úplné odpustenie našich hriechov, Ježišov krst a krv je evanjelium, ktorým sa zmyli všetky naše hriechy. Veríte tomu? Pravé evanjelium je nebeské evanjelium odpustenia, ktoré úplne zmylo naše hriechy.

Chcete vedieť viac o znovuzrodení z vody a Ducha? Kliknite, prosím, na upútavku dole, aby ste zadarmo dostali knihu o znovuzrodení z vody a Ducha.

Sme znovuzrodení vierou v evanjelium odpustenia. Ježiš nám dal evanjelium odpustenia, ktorým sa zmyli všetky naše hriechy, ktorých sa denne dopúšťame. Chvála Pánovi. Aleluja! Vďaka Pánovi.

Evanjelium o vode a Duchu (evanjelium vody a Ducha) je pravé evanjelium, ktoré hlásal Ježiš Kristus. Napísal som túto knihu, aby som odkryl Ježišovo evanjelium, evanjelium vody a Ducha.

Veľa ľudí verí v Ježiša bez toho, aby poznali skutočnú pravdu, a títo predstavujú svet kresťanskej teológie (takzvanej filozofickej teológie); skrátka žijú v kacírstve a zmätku. Preto by sme sa mali vrátiť a veriť v pravé evanjelium. Ešte nie je príliš neskoro.

V ďalšej časti chcem detailnejšie odpovedať na niektoré otázky o evanjeliu znovuzrodenia z vody a Ducha.

Späť na zoznam