Kázne o dôležitých pojmoch Reverenda Paula C. Jonga

< List apoštola Pavla Rímskym 2:17-29 >

„Ale keď sa ty menuješ Židom a spoliehaš sa na zákon a chvastáš sa Bohom a znáš Jeho vôľu a rozsudzuješ, čo je dôležité, lebo si vyučený zo zákona a namýšľaš si, že si vodcom slepých, svetlom tých, čo sú vo tme, vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých a v zákone máš stelesnenú známosť a pravdu, nuž ty, ktorý učíš iného, sám seba neučíš? Ty kážeš nekradnúť, a sám kradneš? Ty hovoríš: necudzolož, a sám cudzoložíš? Ty si modly ošklivíš, a olupuješ svätyne? Ty sa chvastáš zákonom, a zneuctievaš Boha prestupovaním zákona? Pre vás sa rúhajú menu Božiemu medzi pohanmi, ako je napísané. Obriezka je totiž prospešná, ak plníš zákon. Ale ak prestupuješ zákon, tvoja obriezka stala sa neobriezkou. A zase: ak neobrezaný plní ustanovenia zákona, či sa mu obriezka nepočíta za obriezku? Veru, neobrezaný na tele, ktorý plní zákon, bude súdiť teba, ktorý aj pri litere (zákona) a pri obriezke prestupuješ zákon. Nie je Žid ten, kto je ním navonok; ani obriezkou nie je tá zovňajšia na tele. Ale Žid je ten, kto je ním v skrytosti, a obriezkou je obriezka srdca podľa ducha a nie podľa litery. A chvála jeho nie je z ľudí, ale z Boha.“

„Obriezkou je obriezka srdca.“ Sme spasení, ak veríme srdcom. Musíme byť spasení v srdci. Boh hovorí: „A obriezkou je obriezka srdca podľa ducha a nie podľa litery. A chvála jeho nie je z ľudí, ale z Boha!“ (List Rímskym 2:29). Odpustenie hriechov musíme mať v srdci. Ak odpustenie hriechov nemáme v srdci, je neplatné. Človek má svoje „vnútro i vonkajšok“ a každý musí prijať odpustenie hriechov vnútorne.

Apoštol Pavol vraví Židom: „Obriezkou je obriezka srdca.“ Čo si potom obrezali Židia? Obrezali si časť svojho tela. Apoštol Pavol však vraví: „Obriezkou je obriezka srdca.“ Židia sa obrezali navonok, ale Pavol vraví, že obriezkou je obriezka srdca. Boh nám v srdci vraví, kedy sa staneme Jeho dietkami.

Pavol nehovorí o vonkajšej obriezke, ale o obriezke a odpustení hriechov v srdci. A tak, keď vraví: „Veď čo, ak sa niektorí aj stali nevernými“ (List Rímskym 3:3), myslí tým: „ak niektorí neverili srdcom.“ Nehovorí o vonkajšej viere, ale vraví: „Verte srdcom.“ Musíme vedieť, čo má apoštol Pavol na mysli a čo je odpustenie hriechov. A musíme sa naučiť aj to, ako skrze Božie slovo dosiahnuť odpustenie hriechov v srdci.

„Veď čo, ak sa niektorí aj stali nevernými“ znamená „veď čo, ak Židia neverili v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, aj keď sú podľa tela Abrahámovými potomkami?“ Urobí ich neviera Božiu vernosť neúčinnou? Prestane platiť, že Boh zmazal všetky naše hriechy, vrátane hriechov Abrahámových potomkov? To nikdy. Pavol hovorí, že aj Židia, ktorí sú potomkami Abraháma podľa tela, môžu byť spasení, ak veria, že Ježiš Kristus je Spasiteľ, Syn Boží, ktorý sňal hriechy sveta svojím krstom a ukrižovaním. Hovorí aj to, že spása a milosť Božia skrze Ježiša Krista nemôžu prestať platiť.

V Liste Rímskym 3:3-4 sa píše: „Veď čo, ak sa niektorí aj stali nevernými, či ich nevernosť zničí Božiu vernosť? Vôbec nie! Ale nech je Boh pravdomluvný a každý človek luhár, ako je napísané. Aby si bol ospravedlnený vo svojich slovách a zvíťazil si, keď ťa súdia.“ Pán sľúbil svojím slovom a posvätil veriacich, keď naplnil svoj sľub. Boh chce ukázať svoju spravodlivosť a ospravedlniť tých, ktorí veria v Ježiša, svojím slovom vykonaním toho, čo sľúbil, keď je súdený. Aj my, ktorí máme v srdci odpustenie hriechov, chceme byť súdení Jeho slovom a chceme ním zvíťaziť, keď sme súdení.

Pavol hovorí o svojom „vonkajšku a vnútre.“ Aj my máme vonkajšok a vnútro, to jest - telo a ducha. Sme rovnakí ako on. Týmto sa teraz Pavol zaoberá.

V Liste Rímskym 3:5 sa píše: „Keď však naša neprávosť Božiu spravodlivosť dokazuje, čo povieme?“ Pavol nemá na mysli to, že jeho vonkajšok je čistý. Jeho telo je špinavé a dopúšťa sa hriechov, až kým neumrie. Týka sa to všetkých ľudí na svete. Ak by však Boh týchto ľudí spasil, nebolo by to prejavom Jeho spravodlivosti? Nebol by Boh spravodlivý, keby spasil ľudské bytosti, i keď ich vonkajšok je slabý? Pavol vraví: „Či Boh nie je nespravodlivý, (po ľudsky hovorím) keď uvaľuje svoj hnev? Vôbec nie! Veď ako by potom súdil Boh svet?“ (List Rímskym 3:5-6). Pavol vysvetľuje, že spasení nie sme len preto, že náš vonkajšok je čistý.

Máme svoj vonkajšok a vnútro. Pavol však pojednáva o ríši srdca vraviac: „Veď čo, ak sa niektorí aj stali nevernými, či ich nevernosť zničí Božiu vernosť? Obriezkou je obriezka srdca.“ Ak sa raz staneme spravodlivými a na druhý deň potom hriešnikmi zakladajúc svoju vieru na vonkajšku, ktorý hreší a má slabosti, naša viera nie je pravá.

Apoštol Pavol nezaložil svoju nádej na vonkajšku. Tí, ktorých hriechy boli zmazané, tiež majú vonkajšok a vnútro. Ako sa cítia, keď vidia svoj vonkajšok? Musia byť sklamaní. Pozrime sa na svoj vonkajšok. Niekedy sme dobrí, ale inokedy sme jednoducho odporní. Ale Biblia vraví, že náš vonkajšok bol ukrižovaný s Ježišom Kristom. Náš vonkajšok umrel a Ježiš Kristus odpustil všetky hriechy nášho vonkajška.

My, ktorí sme spasení, sme často sklamaní svojím vonkajškom, keď sa naň pozrieme. Sme plní nádeje, keď si navonok počíname dobre, no sme sklamaní, ak náš vonkajšok nesplní očakávania. Máme sklony myslieť si, že naša viera stroskotala, keď sme sklamaní svojím vonkajškom. To však nie je správne. Náš vonkajšok už bol ukrižovaný s Kristom. Aj tí, ktorým boli odpustené hriechy, naďalej hrešia fyzickým telom. Nie je to hriech? Áno, je, ale je to mŕtvy hriech. Je mŕtvy, lebo hriechy boli vzaté ku krížu s Pánom. Hriech, ktorého sa dopúšťa vonkajšie telo, nie je vážnym problémom; veľkým problémom je však to, že naše srdcia nie sú pred Pánom správne.

Mnohé ohavnosti sú zjavené spravodlivým, hneď po dosiahnutí odpustenia hriechov. Ak by sme základy svojej spásy postavili na vonkajšku človeka, ktorý musí každú chvíľu hrešiť, Božia spása by sa stala nedokonalou. Ak by sme svoju vieru postavili na skutkoch vonkajšieho tela, naša viera by sa odchýlila od viery v Boha, ktorú mal Abrahám.

Apoštol Pavol vraví: „Obriezkou je obriezka srdca.“ Sme posvätení a spravodliví, ak veríme srdcom, a nie podľa skutkov vonkajška človeka. Posvätenie nezávisí od toho, či človek navonok koná, ako Boh povedal, alebo nie. Rozumiete? Problém je, že máme svoj vonkajšok aj vnútro, ktoré sa prelínajú. Preto niekedy máme sklony klásť dôraz na vonkajšok. Sme sebaistí, ak si vonkajšok počína dobre, ale sme sklamaní, ak tomu tak nie je. Pavol vraví, že toto nie je pravá viera „Obriezkou je obriezka srdca.“ Aká je skutočná pravda? Ako vieme a veríme srdcom? V Evanjeliu podľa Matúša 16 sa Ježiš spýtal Petra: „Čo povieš, kto som?“ Vtedy Peter vyznal svoju vieru vraviac: „Si Kristus, Syn živého Boha.“ Peter v to veril vo svojom srdci. Ježiš riekol: „Blahoslavený si, Šimon syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“ Ježiš povedal, že Petrova viera bola správna.

Abrahám nemal syna. Boh ho viedol svojím slovom a sľúbil mu, že mu dá syna i to, že sa stane otcom mnohých národov. A povedal mu aj to, že bude Bohom jemu a jeho potomkom. Boh povedal Abrahámovi, jeho rodine a potomkom, aby sa obrezali na znak sľubu medzi Bohom a Abrahámom. „Jazvy po odrezaní časti tela sú sľubom, že som váš Boh,“ riekol Boh. Abrahám veril sľubu svojím srdcom. Veril, že Boh mu bude Bohom a požehná jeho srdce. Veril aj v to, že Boh bude Bohom jeho potomkom. Veril v samotného Boha.

Staneme sa spravodlivými, ak srdcom veríme, že Boh je naším Bohom, naším Spasiteľom. Sme spasení, ak veríme srdcom, a ničím iným. Staneme sa spravodlivými, ak srdcom veríme, že Boh je naším Bohom a že zmazal všetky naše hriechy krstom Ježiša a Jeho smrťou na kríži. Viera v srdci nás spasí. Biblia vraví: „Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie“ (List Rímskym 10:10).   

Musíme si teraz ujasniť to, že spravodlivými sa staneme vtedy, ak veríme srdcom, a nie cnostnými skutkami tela. Nestali by sme sa spravodlivými, ak by Ježiš nášmu vonkajšku dal podmienku hovoriac: „Vymažem všetky vaše hriechy, ale pod jednou podmienkou. Môžete byť mojimi dietkami, ak nebudete hrešiť. Ak nie, nestanete sa mojimi dietkami.“

Budeme spravodliví, ak veríme srdcom. Mohli by sme sa stať spravodlivými, keby Boh kládol nášmu vonkajšku podmienky? Veríte, že vás Boh spasil sňatím vašich hriechov Jeho krstom na rieke Jordán a tým, že namiesto vás bol ukrižovaný a súdený? Ako v to veríte? Srdcom? Mohli by ste byť úplne spasení, keby bol Boh povedal: „Odpustím vám malé previnenia, ale neodpustím vám tie veľké. Ak túto podmienku nedodržíte, nebudete zbavení hriechov?“

Naše telo, náš vonkajšok, je vždy slabé a samo nemôže dosiahnuť Božiu spravodlivosť. Ak veríme pred Bohom srdcom, staneme sa spravodlivými, lebo On sľúbil spasiť tých, ktorí veria srdcom. Vidiac našu vieru, keď v srdci pripustíme, čo Boh vykonal i to, že Ježiš sňal a vymazal všetky naše hriechy, nás Boh učiní svojimi spravodlivými dietkami. To je Boží prísľub a On nás spasil naplnením svojho sľubu.

Boh vraví, že keď vidí v našom srdci vieru, sme Jeho ľuďmi. Musíme oddeliť svoj vonkajšok od vnútra. Nik na svete by nedosiahol odpustenie hriechov, keby sme svoju spásu postavili na skutkoch vonkajšieho tela. „Obriezkou je obriezka srdca.“ Sme spasení, ak srdcom veríme v Ježiša Krista. Chápete to? „Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie“ (List Rímskym 10:10). Apoštol Pavol zreteľne oddeľuje vonkajšok človeka od jeho vnútra.

Človek je navonok horší ako psie výkaly. Je bezcenný. Nemusíme uviesť ako príklad Abraháma. Pozrite sa na seba. Pozrite sa na svoje bezcenné telo. Telo sa uchyľuje k podvodu, keď sa snaží získať vysoké postavenie v spoločnosti a žiť v hojnosti. Nehľadí telo vždy len na svoje záujmy? Telo by bolo súdené viac ako dvanásťkrát denne, ak by bolo súdené podľa toho, ako myslí a koná. Telo je proti Bohu.

Boh sa, našťastie, nestará o to, ako vyzeráme navonok, všíma si len naše vnútro. Spasí nás, keď vidí, že srdcom skutočne veríme, že Ježiš je Spasiteľom. Hovorí nám, že nás vykúpil zo všetkých hriechov.

Pozrime sa na svoje myšlienky. Myslíme si, že môžeme veriť len v myšlienkach. Veríme v myšlienkach tela a myslíme si: ,Bol som spasený, lebo ma Boh spasil.‘ Ale myšlienky nás nemôžu spasiť. Telesná myseľ sa stále mení a vždy koná zlo. Či to nie je pravda? Myšlienky telesnej mysle chcú konať to či ono podľa jej žiadostivosti.

Predstavme si, že niekto postaví svoju vieru na vlastných myšlienkach. Môže si byť istý spásou, kým sa jeho súčasná myšlienka zhoduje s minulou, to jest, že ´Ježiš sňal všetky naše hriechy na rieke Jordán.´ Ale myšlienky tela nie sú stabilné, preto si nemôže byť istý spásou, keď na jeho slabé myšlienky zaútočí čo i len kúsok pochybnosti. Nesprávne postavená viera založená na telesných myšlienkach sa zrúti pod úderom pochybnosti.

Nemôžeme skutočne veriť v Neho a v pravdu, ak základy svojej viery postavíme na vlastných myšlienkach. Taká viera je ako dom postavený na piesku. „A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veliký“ (Evanjelium podľa Matúša 7:27).

Preto viera človeka, ktorý verí myšlienkami, je vzdialená viere založenej na Božom slove. Boh povedal: „Aby si bol ospravedlnený vo svojich slovách a zvíťazil si, keď ťa súdia“ (List Rímskym 3:4). Naša spása by mala byť založená na Jeho slove. Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami, Boh je Slovo. Slovo prišlo na zem v ľudskej podobe. Ježiš nás spasil a po 33-och rokoch života na zemi bol vzatý na nebesá a viedol svojich apoštolov pri písaní slova sľubu, ktorý je zavŕšením Starej zmluvy a ktoré predtým povedal svojim služobníkom. Boh v Biblii napísal, čo povedal a urobil. Boh sa zjavuje v Slove a Slovom, hovorí Ním a Ním nás spasil.

Vlastnými myšlienkami nemôžeme dosiahnuť dokonalé odpustenie hriechov, keď neveríme v Božie slovo mysliac si: ,Niekedy sa zdá, že som vykúpený, no niekedy nemôžem uveriť v spásu Pána.‘ Myšlienky nás nemôžu spasiť, lebo sa menia a nie sú vždy správne.

Preto apoštol Pavol hovorí, že obriezkou je obriezka srdca a že srdcom veríme v Jeho spravodlivosť. Keď naše srdce verí v Jeho slovo, srdce jasne svedčí o tom, čo Boh sľúbil v Starej zmluve a že naplnil svoj sľub. Slovom nás v Novej zmluve spasil. Ak srdcom veríme v Jeho slová, sme spasení a staneme sa Božími dietkami.

Sme spasení vierou, lebo srdce môže prijať Boha, ale naše myšlienky telesnej mysle Ho nemôžu prijať. Ak veríme srdcom, nie skutkami či myšlienkami vonkajška, staneme sa Božími dietkami. Je jasné, že sa staneme Božími dietkami, ak srdcom veríme v Jeho slovo. Veríte aj vy? Ste obrezaní v srdci? Veríte vo svojom srdci, že Ježiš je váš Spasiteľ? Ten, kto verí v Syna Božieho, má v sebe svedectvo. Máte svedectvo o slove, že vás Ježiš dokonale spasil, a nie svedectvo a osobnej skúsenosti? Máte v srdci Božie slovo? Máte slovo, ktoré vám dalo odpustenie hriechov? Mať pravú vieru znamená byť spasený vierou.

Odpustenie hriechov dosiahneme vtedy, ak srdcom veríme v Božie slovo. Často sme však sklamaní, keď sa pozrieme na slabosti ľudského vonkajška. Vtedy sme náchylní vzdialiť sa viere v Boha. Ten, kto úplne nechápe pravdu, podlieha ilúzii. Väčšina kresťanov postavila svoju vieru na skutkoch. To je veľká chyba. Vieru nemôžeme merať vlastnými myšlienkami. Základy svojej viery nemôžeme postaviť na vonkajšom tele, lebo telo je zbytočné. Stará a Nová zmluva nám hovorí, že človek sa stane spravodlivým, keď srdcom verí v Božie slovo. Vykúpení z hriechov nie sme myšlienkami či skutkami, ale len vierou. Skutkami tela nemôžeme byť spasení. To či hrešíme alebo konáme dobré skutky, nemá nič spoločné s Bohom ani s Jeho slávou.

Skutočná viera znamená byť spasený vierou srdcom v pravdu o spáse Božieho slova. Naša viera je nesprávna, ak je nesprávne naše srdce, a je správna, ak je aj naše srdce správne. Správne chovanie vychádza zo správnej viery. Nesprávne chovanie je možno preto, že je srdce slabé. Dôležité je však to, že Boh sa pozerá na srdce. Boh hľadí na srdce a skúma ho. Boh pozerá, či je srdce správne alebo nie. Boh pozerá, či naozaj veríme srdcom alebo nie. Rozumiete? Viete, že Boh hľadí na naše srdcia? Boh pozerá, či v Ježiša Krista veríme srdcom, keď hľadí na naše srdcia. Veríte srdcom?

Boh si všíma, či veríme srdcom alebo nie, keď na nás hľadí. Hľadí do nášho srdca. V Božej prítomnosti musíme skontrolovať svoje srdcia. Obriezkou je obriezka srdca. Veríte srdcom? Boh hľadí na srdce. Pozerá, či skutočne veríme srdcom alebo nie. Pozerá, či naozaj poznáme pravdu a či sa ňou chceme riadiť alebo nie. Pozerá, či veríme srdcom alebo nie a či Ho chceme nasledovať a veriť v Jeho slovo.

Je dôležité presne vedieť, čo Ježiš Kristus vykonal, a veriť v to srdcom. Existuje náboženský orgán, ktorý bratom a sestrám v kostole vraví, že nie sú spasení. Ľutujem duše v tom náboženskom zbore. Chcem, aby ma pochopili, chcem ich učiť o evanjeliu o vode a Duchu. Sú vaše hriechy zmazané? - Amen. - Veríte tomu vo svojom srdci?

Sú však takí ľudia, ktorí hovoria, že naša viera nie je správna. Vravia, že nesmieme veriť slovu tak, ako je napísané, ale veriť len tomu, čo je dokázané vedou. Hovoria, že to je dokonalá spása a dokonalá viera. Vravia, že znovuzrodený človek by mal poznať presný čas svojho znovuzrodenia (hodinu, deň, mesiac). Keď sa brat Hwang stretol s jedným z nich, ten dotyčný sa brata Hwanga spýtal, kedy bol znovuzrodený. Brat Hwang odpovedal, že nevie presne, v ktorý deň či hodinu, no bol znovuzrodený vierou v evanjelium o vode a Duchu niekedy minulý rok. Ten dotyčný potom bratovi Hwangovi povedal, že nie je spasený.

Pravdaže by sme mohli povedať presnú hodinu, deň, mesiac či rok, keby sme pátrali v minulosti, kedy sme boli znovuzrodení. Mohli by sme dokonca povedať, či to bolo predpoludním alebo popoludní; či ráno, popoludní, naobed alebo po večeri. Spása však závisí od toho, či veríme srdcom. Nezáleží na tom, že si nemôžete spomenúť na presný čas.

Pán sňal na seba všetky naše hriechy na rieke Jordán a bol ukrižovaný namiesto nás, aby bol súdený za hriechy. Bol poranený za naše previnenia a zranený za naše ohavnosti. Sňal všetky hriechy nášho vonkajška i vnútra. Náš duch vstal z mŕtvych a teraz môžeme nasledovať Pána, ako sa mu páči, hoci niektorí ľudia nám možno zlomyseľne povedia, že nie sme spasení.

Čo o vonkajšku človeka hovorí Biblia? Zdá sa, že je vyjavených viac a viac ohavností potom, čo prijmeme odpustenie hriechov. Všetky naše ohavnosti ešte neboli vyjavené; našich zlyhaní bude ešte viac. Sme však spasení, ak v srdci veríme, že Boh je naším Bohom a Ježiš sňal všetky naše hriechy na rieke Jordán svojím krstom a bol ukrižovaný.

Chcete vedieť viac o Liste Rímskym? Kliknite, prosím, na upútavku dole, aby ste zadarmo dostali knihu o Liste Rímskym.

Nemôžeme byť porovnávaní s ľuďmi, ktorí pripisujú dôležitosť dátumu, kedy boli znovuzrodení, a veria len tomu, čo je dokázané vedou. Tí nie sú spasení. Veríme srdcom, aby sme sa stali spravodlivými. Veríte, že Ježiš Kristus je náš Spasiteľ? - Amen. - Tam sa začína viera a odvtedy Pán vedie naše srdcia. Pán hovorí, že sme Jeho spravodlivé dietky a naša viera je skutočná. Požehná naše srdcia a chce, aby sme Ho nasledovali svojím srdcom vo viere. Boh nás vedie a požehnáva nás, keď s Ním kráčame skrze vieru v srdci.

„Obriezkou je obriezka srdca.“ Boli sme spasení, lebo veríme srdcom. Veľa ľudí na zemi hovorí, že viera srdcom v evanjelium ich spasila. K viere však pridávajú svoje skutky. Skutky vonkajška považujú za kľúčovú podmienku viery. Vravia, že viera v evanjelium o vode a Duchu ich nemôže viesť k spáse, lebo si pletú vieru srdcom a svojimi cnostnými skutkami.

Výsledkom toho je, že sa viac zaujímajú o to, ako koná ich vonkajšok a ako často sa kajúcne modlia. Spása im je vzdialená, hoci si myslia, že sú vykúpení z hriechov.

Veríme, aby sme sa stali spravodlivými vo svojom srdci. To je úplne oddelené od vonkajšieho tela a nemá nič spoločné s našimi činmi. Samotná spása sa nevzťahuje na naše skutky. Vzpružilo vás to, keď ste sa dozvedeli, že všetky vaše hriechy boli zmazané? Chcete s radosťou slúžiť Pánovi? S radosťou hlásate evanjelium? Chcete sa zapojiť do Jeho nádhernej misie? Srdce je vďačné a plné radosti, lebo Boh schvaľuje našu vieru, keď veríme srdcom. Preto je srdce pred Bohom veľmi dôležité.

Späť na zoznam