Kázne o dôležitých pojmoch Reverenda Paula C. Jonga

< List apoštola Pavla Rímskym 3:1-31 >

„V čom je teda prednosť Žida, alebo aký úžitok má obriezka? Mnohý v každom ohľade! A predovšetkým, že Židom boli zverené slová Božie. Veď čo, ak sa niektorí aj stali nevernými, či ich nevernosť zničí Božiu vernosť? Vôbec nie! Ale nech je Boh pravdomluvný a každý človek luhár, ako je napísané.

Aby si bol ospravedlnený vo svojich slovách
a zvíťazil si, keď ťa súdia.

Keď však naša neprávosť Božiu spravodlivosť dokazuje, čo povieme? Či Boh nie je nespravodlivý, (po ľudsky hovorím) keď uvaľuje svoj hnev? Vôbec nie! Veď ako by potom súdil Boh svet? A keď sa pravda Božia mojou lžou rozhojnila Jemu na slávu, prečo mám byť ešte ako hriešnik súdený? A či nie je tak, ako sa nám rúhajú a ako niektorí tvrdia, že my hovoríme: Páchajme zlé, aby prišlo dobré? Ich odsúdenie je spravodlivé. Čo teda? Máme nejakú prednosť? Vôbec nemáme! Veď práve sme obvinili Židov i Grékov, že všetci sú pod hriechom, ako je napísané:

Niet spravodlivého ani jedného,
nieto rozumného,
nikoho, čo by hľadal Boha;
všetci sa odklonili,
napospol stali sa neužitočnými,
nieto, čo by činil dobré,
niet ani jedného.
Ich hrdlo je hrob otvorený,
klamali jazykmi,
hadí jed majú pod perami,
ústa plné kliatby a horkosti,
nohy rýchle prelievať krv,
plen a bieda je v ich stopách,
cestu pokoja nepoznali;
niet bázne Božej pred ich očami.“

Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby sa všetky ústa zapchali a celý svet bol vinný pred Bohom, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je (len) poznanie hriechu. Ale teraz sa bez zákona zjavila spravodlivosť Božia, ktorú dosvedčujú zákon i proroci, a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo niet rozdielu: Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlnení bývajú zdarma z Jeho milosti, skrze vykúpenie v Kristu Ježiši, ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov, páchaných predtým, v čase Božej zhovievavosti, aby tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša.

Kde je teda chvastanie? Je vylúčené! Akým zákonom? Zákonom skutkov? Nie; ale zákonom viery. Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. Alebo či je Boh len Bohom Židov? A či nie je aj pohanov? Áno, aj pohanov, lebo veď jeden je Boh, ktorý obrezaného ospravedlní z viery a neobrezaného skrze vieru. Či teda vierou rušíme zákon? Vôbec nie! Ale platnosť zákona potvrdzujeme.“

Apoštol Pavol vraví, že naplnenie zákona a vykúpenie Božou milosťou nám nie sú dané skutkami, ale vierou. Božou spásou sme vykúpení z hriechov a staneme sa spravodlivými. „V čom je teda prednosť Žida, alebo aký úžitok má obriezka? Mnohý v každom ohľade! A predovšetkým, že Židom boli zverené slová Božie. Veď čo, ak sa niektorí aj stali nevernými, či ich nevernosť zničí Božiu vernosť? Vôbec nie!“ (List Rímskym 3:1-4). 

Prednosťou Židov je to, že im bolo zverené Božie slovo. Žili počúvajúc Jeho slovo od svojich predkov. Boh im zveril Jeho slovo a predal ho skrze nich, preto si mysleli, že sú lepší ako pohania. Biblia však vraví, že Boh Židov opustil, lebo neverili Ježišovi, ktorý ich zbavil hriechov.

Pavol vraví: „ Veď čo, ak sa niektorí aj stali nevernými, či ich nevernosť zničí Božiu vernosť? Vôbec nie!“ Ľudská neviera nemôže urobiť Božiu spásu neúčinnou. „Božia vernosť“ znamená „Božiu úprimnosť.“ Myslí tým to, že Božia úprimnosť a vykúpenie z hriechov nemôžu prestať platiť, hoci Židia tomu neveria. Slovo Božieho sľubu, že On spasí každého, kto verí, neprestane platiť, i keď oni voň neveria.

Pohania budú veriť, ak Židia neveria. Boh vraví, že ktokoľvek, kto verí, bude vykúpený z hriechov. Boh Židov opustil, lebo neverili, že slovo pravdy sa naplnilo podľa Božieho sľubu, hoci im Boh zveril svoje slovo.

Apoštol Pavol tvrdí nasledovné: Boh dal celému ľudstvu dar spásy. Boh vraví, že tak sľúbil v Starej zmluve a naplnil to, keď poslal Ježiša Krista, svojho jednorodeného Syna, na svet. Niektorí ľudia veria v Božie evanjelium, niektorí nie. Ktokoľvek, kto verí, je požehnaný a je Božím dietkom, ako On sľúbil. A Božie požehnanie neprestane platiť, hoci by aj neviem koľko ľudí neverilo.

Ktokoľvek počuje slovo pravdy a verí voň, môže dostať veľkú Božiu lásku, ale neveriaci tvrdia, že Boh je klamár. V skutočnosti Boh naplnil svoj sľub, no neveriaci sú vyňatí z Božej spásy, lebo neveria v milosrdenstvo odpustenia hriechov.

Pavol hovorí: „ či ich nevernosť zničí Božiu vernosť? Vôbec nie!“ Boh raz sľúbil a verne dal dar spásy a večnej blaženosti všetkým ľuďom.

Čo vraví Biblia, že je Božím darom? Biblia hovorí, že Boh - Otec poslal svojho milovaného Syna a dal milosrdenstvo stať sa Jeho dietkami tým, ktorí veria v odpustenie hriechov skrze Jeho Syna. Ešte pred stvorením sveta plánoval, že všetkým ľudským bytostiam dá Božiu slávu stať sa Jeho dietkami a vykúpenie z hriechov skrze Jeho spravodlivosť. A verne to vyplnil. Preto sú veriaci požehnaní podľa Božieho slova, no neveriaci sú podľa neho súdení.

Neveriacim prináleží ísť do pekla. Boh ustanovil zákon, aby sme mohli byť spasení vierou v Jeho Slovo. A tiež vraví, že Božia vernosť nikdy nebude neúčinná, i keď ľudia neveria. Sme požehnaní prijatím vernosti Božej spásy. Boh hovorí: „ Ale nech je Boh pravdomluvný a každý človek luhár, ako je napísané. Aby si bol ospravedlnený vo svojich slovách a zvíťazil si, keď ťa súdia“ (List Rímskym 3:4).

Každý človek je klamár. Boh je pravdivý. Prečo? Lebo Boh vraví: „A ko je napísané. Aby si bol ospravedlnený vo svojich slovách a zvíťazil si, keď ťa súdia.“ Boh hovorí, že vopred sľubuje a požehnáva tých, ktorí budú požehnaní, a zatracuje tých, ktorí budú zatratení. Pre Boha je spravodlivé požehnať veriacich a zatratiť neveriacich. Boh hovorí: „ Ale nech je Boh pravdomluvný a každý človek luhár.“

„Aby si bol ospravedlnený vo svojich slovách a zvíťazil si, keď ťa súdia.“ Hovorí, že ľudí spasí podľa Slova. Slovo bolo telom, prebývalo medzi nami a spasilo nás. Preto je Pán oprávnený Jeho Slovom.

Pán premohol Satana písaným slovom Božím. Pán je spravodlivý a úprimný pred Ním, Satanom a všetkými duchovnými bytosťami, lebo vyplnil svoj sľub. Ľudské bytosti sú však neúprimné. Ich správanie sa rýchlo mení, keď sú v nevýhode. Boh, naopak, nikdy neporušil svoj sľub. Preto apoštol Pavol vraví, že naša viera by mala byť založená na Božom slove.

V Liste Rímskym 3:5 sa píše: „Keď však naša neprávosť Božiu spravodlivosť dokazuje, čo povieme? Či Boh nie je nespravodlivý, (po ľudsky hovorím), keď uvaľuje svoj hnev?“ Všetky ľudské bytosti sú nespravodlivé, ale čo povieme, ak ich neprávosť dokazuje spravodlivosť Božej spásy? Čo povieme, ak naše hriechy dokazujú spravodlivosť Božiu?

Božia spravodlivosť je vyjavená ešte viac kvôli našim hriechom a neprávostiam. Boh je skutočne úprimný. Je Pánom spásy, Spasiteľom a pravým Bohom, ktorý sľúbil, že nás spasí svojím slovom, a dodržal, čo sľúbil. Čo povieme, ak je Božia spravodlivosť vyjavená kvôli našej slabosti? Naša slabosť vyjavuje Božiu spravodlivosť ešte viac, lebo hrešíme, až kým neumrieme.

Ako poznáme, že Boh je Pánom lásky? Poznáme to zo svojich slabostí. Božia láska je vyjavená skrze nás, lebo hrešíme až do posledného dňa svojho života. Pán vraví, že raz a navždy zmazal hriechy sveta. Božia láska by bola nedokonalá, ak by miloval len dobrých ľudí, ktorí nezhrešili. Je to Jeho ozajstnou láskou, že Boh prijíma nás, hriešnych, a zaoberá sa nami, ktorí nikdy nemôžeme byť milovaní.

My, ľudské bytosti, sme nespravodlivé a zrádzame Boha. Neveríme v Neho a nemáme pred Ním ani jednej dobrej vlastnosti. Hriešnici sú tí, ktorí páchajú len zlo, ale Ježiš, ktorý nás vykúpil zo všetkých hriechov a neprávostí, pre nás naplnil Božiu lásku.

Boh vraví, že to bolo Jeho spravodlivosťou a láskou, že nám poslal svojho jednorodeného Syna, aby nás zachránil zo Satanovej temnoty a prekliatia, keď ľudské bytosti zhrešili a boli predurčené ísť do pekla podliehajúc Satanovmu klamu. Je to Božia láska a milosť.

„Keď však naša neprávosť Božiu spravodlivosť dokazuje, čo povieme?“, pýta sa apoštol Pavol. Myšlienky veriacich a neveriacich sú v tejto časti odlišné. Neveriaci skúšajú byť dobrí, aby mohli vstúpiť do kráľovstva nebeského a Boh ich požehnal. Ale Pavol sa pýta: „Keď však naša neprávosť Božiu spravodlivosť dokazuje, čo povieme?“ Pavol vraví, že my, ľudské bytosti, nemôžeme konať Božiu spravodlivosť, ale len pred Ním hrešiť a že naše zlo dokazuje ozajstnú Božiu lásku. Áno, je to pravda. Všetky ľudské bytosti sú zlé a nemôžu byť spravodlivé, ale Pán ich vykúpil zo všetkých hriechov.

Apoštol Pavol hovorí, že ľudské bytosti nemôžu byť spravodlivé a sú chytené do osídiel hriechu. Pán takých hriešnikov vykúpil z hriechu a miloval ich. Potrebujeme Jeho dokonalú lásku, lebo sa denne nemôžeme vyhnúť hriechu. Boli sme spasení len Ježišovou absolútnou láskou, Jeho milosťou a darom spásy skrze Ježiša Krista.

Apoštol Pavol hovorí, že jeho spása je vďaka Božej spravodlivosti. Čo Boh vykonal, aby vykúpil hriešnikov z hriechov, ukazuje Jeho spravodlivosť. Pavol vraví, že ho zachránila viera v evanjelium. Božia spravodlivosť je zjavená v evanjeliu o vode a Duchu. Naša spása závisí od spravodlivého činu, ktorý pre nás vykonal Boh. Preto sú hriešnici vierou vykúpení zo všetkých hriechov. Tí, ktorí nie sú znovuzrodení, si myslia, že by mali byť dobrí, aby mohli vstúpiť do kráľovstva nebeského.

Pavol nemá na mysli to, že smieme zámerne páchať zlo, ale ľudia skončia v pekle, lebo sa pokúšajú konať dobré skutky bez toho, aby prijali Božiu spravodlivosť. Musia sa kajať, aby sa obrátili k viere, a veriť v spásu, ktorú im Boh dal, aby unikli peklu.

Kto môže pred Bohom konať dobré skutky? Nikto. Ako sa potom môže hriešnik zbaviť všetkých hriechov? Musí zmeniť svoje myšlienky. Apoštol Pavol hovorí, že bol spasený vierou. Ale čo si myslia ľudia? Myslia si, že môžu byť spasení konaním dobrých skutkov. Preto nemôžu byť zbavení hriechov. Tí, ktorí sú vykúpení z hriechov vierou v Ježiša a dosiahli úplné odpustenie hriechov, sa pýšia len Božou spravodlivosťou a velebia ju.

Tí však, ktorí nie sú znovuzrodení, hoci veria v Ježiša, si myslia, že môžu vstúpiť do kráľovstva nebeského konaním dobrých skutkov a že pôjdu do pekla, ak tak nerobia. Ich viera je nesprávna. Viera apoštola Pavla je rovnaká ako viera znovuzrodených. Tí, ktorí nie sú znovuzrodení, hoci si myslia, že veria v Ježiša, veria nesprávne, lebo skúšajú k viere pridať vlastné skutky. Nie sme spasení pridávaním svojich cnostných skutkov k viere, ale sme spasení vierou v Božiu spravodlivosť: krst Ježiša a Jeho smrť na kríži.

„Keď však naša neprávosť Božiu spravodlivosť dokazuje, čo povieme?“ Biblia vraví, že naša neprávosť len dokazuje Božiu spravodlivosť a lásku. Biblia tiež hovorí: „ A keď sa pravda Božia mojou lžou rozhojnila Jemu na slávu, prečo mám byť ešte ako hriešnik súdený? A či nie je tak, ako sa nám rúhajú a ako niektorí tvrdia, že my hovoríme: Páchajme zlé, aby prišlo dobré? Ich odsúdenie je spravodlivé“ (List Rímskym 3:7-8). Mená neveriacich sú napísané v Knihe súdu a budú hodení do ohnivého jazera. Preto sa musia kajať, aby sa obrátili k viere, a veriť spáse zavŕšenej vodou a krvou.

Apoštol Pavol sa pýta: „Či Boh nie je nespravodlivý, (po ľudsky hovorím), keď uvaľuje svoj hnev?“ Ľudia to vyvracajú hovoriac: „Či Boh nie je nespravodlivý, keď na neveriacich uvaľuje svoj hnev a posiela ich do pekla len preto, že neveria, že Ježiš ich už vykúpil z hriechov?“ Ale Pavol vraví: „Či Boh nie je nespravodlivý, keď uvaľuje svoj hnev? Je správne, že neveriaci pôjdu do pekla, lebo neveria pravde. Boh nie je nespravodlivý.“

V Liste Rímskym 3:7 sa píše: „ A keď sa pravda Božia mojou lžou rozhojnila Jemu na slávu, prečo mám byť ešte ako hriešnik súdený?“ Ľudia možno povedia: „Ako? Budete zámerne hrešiť, lebo vám boli odpustené hriechy? Budete viac klamať, lebo ste boli spasení Božou spravodlivosťou? Budete zámerne viac hrešiť?“ Ale Biblia vraví, že ľudia tak budú konať svojím zlým srdcom nevediac o Božej spáse a neveriac v Jeho lásku.

Preto Pavol hovorí, že Božia vernosť oplývala Jeho slávou kvôli našim hriechom a lžiam. No ľudia vyvracali Pavlove tvrdenia vlastnými myšlienkami vraviac: „Môžete sa dopúšťať viacerých hriechov, ak veríte, že ste spasení vierou bez skutkov.“ Nie je pravda, že ľudia hrešia, len keď chcú hrešiť. Nemôžu sa vyhnúť hriechu, lebo sa narodili ako hriešnici. Je prirodzené, že jabloň rodí jablká. Biblia vraví, že pre ľudské bytosti, ktoré sa narodili hriešne, je prirodzené naďalej hrešiť. Pán hriešnikov spasil svojou spravodlivosťou a len prijatím Pánovej spásy môžu byť zbavení hriechov.

„ A či nie je tak, ako sa nám rúhajú a ako niektorí tvrdia, že my hovoríme: Páchajme zlé, aby prišlo dobré? Ich odsúdenie je spravodlivé“ (List Rímskym 3:8). Tí, čo podliehajú klamu falošných učiteľov a myslia si, že veria v Ježiša, tak rozmýšľajú. List Rímskym napísal apoštol Pavol približne pred 2000 rokmi. V tom čase veľa ľudí rozmýšľalo takto, presne tak, ako dnes rozmýšľajú neveriaci. Falošní veriaci rozmýšľajú presne tak ako neveriaci v časoch Pavla vraviac: „Budete zámerne viac hrešiť, ak vaše hriechy boli odpustené, ste bez hriechu a viete, že vaše budúce hriechy sú odpustené?“

Neveriaci konajú podľa myšlienok tela bez viery. Nemôžu vstúpiť do pravdy o Božej spáse kvôli svojim falošným myšlienkam tela. Pravdaže, aj spravodliví ešte hrešia, keď dosiahli odpustenie hriechov, no existuje miera. Biblia vraví, že hriešnici naďalej hrešia, lebo si neuvedomujú, že sa dopúšťajú hriechu, a nevedia, že je to hriech, kým sú znovuzrodení z vody a Ducha. Biblia však vraví, že spravodliví nemôžu bezstarostne hrešiť, lebo sú pod Božou vládou.

Niektorí ľudia sa apoštola Pavla spýtali: „Nepáchaš zlé skutky, aby mohli prísť dobré, lebo Ťa Boh spasil zo všetkých hriechov? Mal by si radšej páchať viac zlých skutkov, aby sa ešte viac zjavila Božia spravodlivosť.“ Pavol hovorí, že ich zatratenie je spravodlivé. Má na mysli to, že je správne, že sú súdení a pôjdu do pekla. Prečo? Lebo nie sú závislí od viery, ale od skutkov.

Apoštol Pavol sa pýta: „Veď čo, ak sa niektorí aj stali nevernými, či ich nevernosť zničí Božiu vernosť?“ Urobí ich neviera Božiu spásu neúčinnou len preto, že v ňu neveria? Ľudia sú spasení, ak veria; ale ak neveria, strácajú milosrdenstvo odpustenia hriechov. Božia spravodlivosť je nemenná. Rozumiete? Tí, ktorí pôjdu do pekla, tam chcú ísť dobrovoľne, lebo si zvolili neveriť. Božie dielo a milosrdenstvo vykúpenia z hriechov nikdy nestratia platnosť. Sú večné.

Pánova spása nemá nič spoločné s ľudským snažením založeným na skutkoch zákona. Je vo vzťahu len k veriacim. Veriaci sú spasení podľa Božej pravdy, ale neveriaci pôjdu do pekla, lebo odmietnutím Jeho pravdy nie sú spasení. Boh poslal Toho, kto je „kameňom úrazu a skalou na potknutie“ (Izaiáš 8:14). Ktokoľvek verí v Ježiša, stane sa spravodlivým a má večný život, hoci je i veľmi zlý. Kto neverí v Ježiša, pôjde do pekla, lebo to je odmenou za hriech; i keď je možno dobrý. Ježiš je skalou na potknutie a kameňom úrazu pre tých, ktorí neveria v odpustenie hriechov.

Apoštol Pavol hovorí o viere v spásu tým, ktorí predstierajú, že sú dobrí; a tak ľudia považujú List Rímskym za slovo Boha, ktoré hovorí o viere. Niektorí ľudia pochybujú o tých, ktorí vystupujú ako spravodliví. V skutočnosti tí, ktorých hriechy sú odpustené Ježišom, sú spravodliví, lebo všetky ich hriechy sú odpustené. „Ježiš je verný“ znamená, že „On verne vykúpil hriešnikov z hriechov.“ Niektorí ľudia vravia, že sú hriešnici ´zbavení hriechov´, ale pred Bohom takí nejestvujú. Ako niekto môže byť ešte hriešny, keď bol zbavený hriechov? Sme spasení, ak nás Ježiš spasil, a sme hriešni, ak nás Ježiš nespasil. V spasení niet „prostriedku.“

Existuje spravodlivý, ktorý má hriech? Niet ani jedného spravodlivého, ktorý má hriech. Človek je hriešny, ak má hriech; ale je spravodlivý a bez hriechu, ak verí v Ježiša. Ako môžeme vyriešiť problém každodenných a budúcich hriechov? Ľudia si myslia, že musia byť hriešni, lebo každý deň hrešia a budú hrešiť, až kým neumrú. Vierou v evanjelium, ktoré vraví, že Ježiš sňal hriechy sveta, vrátane budúcich hriechov, na rieke Jordán a bol ukrižovaný, sa však staneme spravodlivými.

„Spravodlivý, ktorý má hriech“ nemá význam. Je namieste myslieť si, že človek je dlžný, hoci už splatil svoje dlhy? Predstavme si, že žil raz človek, ktorý mal veľa peňazí, no jeho syn mal zlý zvyk kupovať si sladkosti na úver vo všetkých obchodoch v meste každý deň, ako rástol. No jeho bohatý otec zaplatil dostatočne veľa, viac ako boli celoživotné dlhy jeho syna, a to vopred a každému obchodu, a tak syn nikdy nemohol byť dlžníkom, hoci každý deň jedol sladkosti bez toho, aby zaplatil, a to až kým neumrel.

Pán nás spasil spravodlivosťou, keď raz a navždy na seba sňal naše hriechy na rieke Jordán. Dokonale nás všetkých spasil. Preto už nikdy nemôžeme byť hriešni, aj keď sme slabí. Boh vraví, že sa stávame spravodlivými, ak nepopierame to, čo urobil.

Kresťania, ktorí sa označujú za ´oslobodených´ hriešnikov, rozmýšľajú telesnou mysľou. Rozmýšľať duchovne znamená veriť v Božie slovo. Telesná myseľ je ľudská myseľ. Je to ľudská múdrosť. Telo sa nemôže vyvarovať hriechu, ale môžeme sa stať spravodlivými vierou v krst a kríž Ježiša. Biblia vraví, že sa nikdy nemôžeme stať spravodlivými a posvätenými tým, že sa pokúšame nehrešiť.

Môže človek vstúpiť do kráľovstva nebeského tým, že sa stane svätou osobou, ktorá už nikdy nezhreší, keď uverila v Ježiša? Alebo je to možné len spasením raz navždy? Stávajú sa hriešnici spravodlivými milosrdenstvom odpustenia hriechov? Je nemožné, aby ste sa stali spravodlivými telesnou mysľou. Telo sa nikdy nemôže stať spravodlivým. Telo chce vždy niečo jesť, keď je hladné.

Pre telo je nemožné, aby bolo posvätené, lebo telo je žiadostivé a má telesné túžby. Kvôli tomu sa staneme spravodlivými len vierou vo vodu a krv Ježišovu. Môžeme vstúpiť do kráľovstva nebeského, keď už viac nehrešíme a budeme čistí ako sneh? To je povýšené myslenie ľudskej bytosti, ktorá má telesné túžby a vášne, že sa stane posvätenou, keď sa vyhne hriechu. To je nemožné.

Ľudia nemôžu veriť v evanjelium, ani byť znovuzrodení, lebo o viere rozmýšľajú telesnou mysľou. Ježiš povedal: „Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch“ (Evanjelium podľa Jána 3:6).

Nie je možné stať sa spravodlivým telesnou mysľou. Možno si myslíte, že to nie je možné preto, lebo zajtra zhrešíte, hoci dnes sa dokonale kajáte a veríte v Ježiša. Možno si myslíte: ´Ako môžem vravieť, že nemám hriech, keď ešte aj teraz hreším?´ Je možné, aby ste sa stali spravodlivými, ak rozmýšľate telesne, ako to robí telo? Nie je možné byť posvätený telom.

Ale Boh nás môže dokonale spasiť, aj keď to ľudská bytosť nemôže urobiť. Boh vie očistiť naše svedomie a prinútiť nás vyznať, že sme spravodliví a On je náš Otec a Spasiteľ. Musíte vedieť, že viera začína vierou v srdci v pravdivé slovo. Začína slovom pravdy. Vierou v srdci v pravdivé slovo sa staneme spravodlivými. Telesnými skutkami sa nikdy nemôžeme stať spravodlivými.

Ale tí, ktorí nie sú znovuzrodení, sa nemôžu oslobodiť z vlastných myšlienok, lebo sú v nich zamknutí. Nikdy nemôžu povedať, že sú spravodliví, lebo rozmýšľajú telesnou mysľou. Naopak viera, ktorou môžeme vravieť, že sme spravodliví, začína poznaním pravdy o Božom slove. Ak naozaj chcete byť znovuzrodení, určite môžete byť znovuzrodení len počúvaním pravdivého slova od konkrétnej znovuzrodenej osoby, lebo Duch v znovuzrodenom svätom rád pracuje s pravdou a „skúma všetko aj hlbokosti Božie“ (Prvý list apoštola Pavla Korintským 2:10). Ľudia môžu byť znovuzrodení, keď počúvajú slovo Božie skrze spravodlivých, lebo Duch prebýva v spravodlivých, ktorí sú znovuzrodení. Chcem, aby ste na to pamätali. Musíte sa stretnúť so spravodlivými, ktorí sú znovuzrodení, ak chcete prijať milosrdenstvo znovuzrodenia.

Abrahám splodil Izmaela a Izáka. Izmael sa narodil nevoľnici. Mal už 14 rokov, keď sa narodil Izák. Izmael prenasledoval Izáka, ktorý sa narodil žene, čo nebola otrokyňa. Kto mal nástupnícke právo? Izák, ktorý sa narodil Sáre, čo bola slobodná, mal nástupnícke právo.

Izák mal nástupnícke právo a bol potvrdený, aj keď Izmael bol starší a silnejší v tele, ako bol Izák. Prečo? Izák sa narodil po Božom slove. Viera, ktorá je ustanovená ľudským myslením, je ako hrad z piesku. Ľudia môžu byť znovuzrodení len vtedy, keď sa naučia pravdu o Božom slove a uveria jej.

„Čo teda? Máme nejakú prednosť? Vôbec nemáme! Veď práve sme obvinili Židov i Grékov, že všetci sú pod hriechom, ako je napísané: Niet spravodlivého ani jedného“ (List Rímskym 3:9-10). Čo znamená táto pasáž? Poukazuje na to, aké boli ľudské bytosti pred znovuzrodením alebo po ňom? Všetci sme boli pred znovuzrodením hriešni. „Niet ani jedného spravodlivého“ - také boli ľudské bytosti predtým, čo Ježiš zmazal všetky hriechy sveta. Bez viery v Ježiša sa človek nikdy nemôže stať posväteným.

Spojenie „postupné posvätenie“ pochádza od uctievateľov idolov pohanských náboženstiev. Biblia vraví: „Niet spravodlivého ani jedného.“ Ako sa človek môže stať posväteným vlastnou snahou? Ľudská bytosť sa sama nemôže stať spravodlivou. Niet ani jedného, kto sa sám stane spravodlivým, alebo kto sa ním stal sám. Niet takého, čo vlastným úsilím prestal byť hriešnikom. Je to možné len vierou v Božie slovo. Biblia hovorí: „nieto rozumného, nikoho, čo by hľadal Boha“ (List Rímskym 3:11).

„Všetci sa odklonili, napospol stali sa neužitočnými“ (List Rímskym 3:12). Je ľudská bytosť pred Bohom užitočná? Ľudská bytosť nie je pred Bohom užitočná. Všetci tí, ktorí ešte nie sú znovuzrodení, sú pred Bohom neužitoční. Neukazujú prstom na nebo bojujúc proti Bohu a preklínajúc Ho, hnevajúc sa na Neho, že nezoslal dážď, hoci ich všetkých stvoril?

„Všetci sa odklonili, napospol stali sa neužitočnými“, povedal Boh. Ako môže človek, ktorý má v srdci hriech, oslavovať Boha? Ako môžu hriešnici, ktorí nemôžu vyriešiť problém hriechu, chváliť Pána? Ako môže hriešnik chváliť Pána? Hriešnici nemôžu velebiť Boha.  

Po tieto dni prevláda oslavná činnosť. Hriešnici zvykli písať slová k piesňam evanjelia citujúc Písmo v Zjavení Jána: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť a sláva i vláda na veky vekov!“ (Zjavenie Jána 5:13). Pán je, pravdaže, hodný chvály, ale len spravodliví môžu chváliť Boha. Myslíte si, že Boh prijíma chválu hriešnikov s radosťou? Chvála hriešnikov je ako Kainovo obetovanie. Ich chvála je zbytočná; spievajú ju prázdnemu nebu, hoci si myslia, že chvália Pána. Prečo? Lebo Boh nemá z nich potešenie. Boh nepočuje modlitby hriešnikov (Izaiáš 59:1-2).

Biblia hovorí, že sa všetci odklonili a stali sa neužitočnými. Slová „všetci sa odklonili“ znamenajú, že verili vlastným myšlienkam odmietajúc Božie slovo. Ozajstný súd je vykonaný Božím slovom. Len Boh súdi. Ľudia nemôžu súdiť. Slová „všetci sa odklonili“ znamenajú, že sa obrátili k vlastným myšlienkam. Vravia čosi takéto: „Tak myslím a verím.“ Tí, ktorí nezanechajú vlastné myšlienky, ale sa im oddávajú, sa nevrátia k Božiemu slovu.

Tí, ktorí nie sú znovuzrodení, si myslia, že sú svojimi vlastnými sudcami. Nie je pre nich dôležité, čo je napísané v Božom slove. Držia sa vlastných myšlienok a súdia podľa toho, čo si myslia, že je správne alebo nie, vraviac: „Takto rozmýšľam a verím. To nie je to isté ako to, čo si myslím.“ Ako môžu nájsť pravdu? Boh hovorí, že všetky ľudské bytosti sa odvrátili k vlastným myšlienkam. Nesmieme sa obracať k vlastným myšlienkam. Namiesto toho sa musíme vrátiť k Pánovi. Musíme byť spasení spravodlivým spôsobom. Musíme byť súdení pred pravdivým slovom. Čo je teda spravodlivosť?

Spravodlivosť je Božie slovo, ktoré je pravda. Božie slovo je kánon, ktorý je ,merítkom‘. Musíme vedieť, že Božie slovo je kritériom a merítkom. „Na počiatku bolo Slovo“ (Evanjelium podľa Jána 1:1). Kto bol u Boha, Otca a Ducha Svätého? On je Boh, Slovo. Slovo je Boh. Ježiš Kristus, náš Spasiteľ a Kráľ kráľov je Slovom, naším Bohom.

Je napísané, že na počiatku bolo Slovo u Boha. Kto bol u Boha? Slovo. Slovo je Ježiš, náš Spasiteľ a Boh. Spasiteľ je Boh. Presným vyjadrením Jeho podstaty je Slovo. Slovo Boha je odlišné od našich vlastných myšlienok, lebo Slovo je Boh. Je veľkým ignorovaním, ak sa ľudská bytosť pokúša pochopiť slovo Boha vlastnými telesnými myšlienkami.

Boh preto môže využiť človeka, ktorý pevne zotrváva v Jeho slove a viere. Človek, ktorý pevne zotrváva v Božom slove, je verný a užitočný pred Bohom, a takého Boh požehná.

Môže niekto konať, čo je dobré? Slovo, ktorým je Boh, hovorí, že niet ani jedného spravodlivého. Niektorí si však myslia: ,Zdá sa, že jestvuje človek, ktorý koná dobro.‘ V skutočnosti sú ľudia pred Bohom pokrytci. Musíme vedieť, že kým nie sme znovuzrodení, nie sme ani trošku spravodliví.

Všetky ľudské bytosti sa búria voči Bohu. Klamú jeden druhého, ba dokonca Boha, no predstierajú, že sú svätí, dobrí a milosrdní. Predstierať že sú dobrí, znamená provokovať Boha. Len Boh je dobrý. Predstierať, že sú dobrí bez toho, aby boli znovuzrodení a bez viery v Jeho lásku a spravodlivosť, znamená byť proti Bohu a búriť sa proti Jeho pravde.

Myslíte si, že Boh súdi len ťažkých hriešnikov? Každý, kto nie je znovuzrodený, hoci je kresťan, neunikne Božiemu hnevu. Preto zanechajte pokrytecký život a počúvajte slovo Boha. Buďte znovuzrodení. Tak uniknete Božiemu súdu.

Už ste niekedy medzi tými, čo nie sú znovuzrodení, videli zlého človeka, ktorý nie je úplne posadnutý tým, že má byť dobrý? Ľudia sú úplne posadnutí tým, že majú byť dobrí. Kto ich to učil? Satan. Ľudská bytosť nemôže byť nikdy dobrá. Ľudská bytosť môže viesť dobrý život, keď sú jej hriechy pred Bohom zmazané. Hovorí nám Boh, aby sme zámerne páchali zlo? Nie. Boh nám vraví, aby sme prijali odpustenie hriechov, lebo pred naším narodením sme boli infikovaní hriechom a boli sme predurčení ísť do pekla. Boh chce, aby sme všetci prijali Jeho pravdivé slovo, aby sme mohli byť spasení.

„Ich hrdlo je hrob otvorený, klamali jazykmi, hadí jed majú pod perami, ústa plné kliatby a horkosti, nohy rýchle prelievať krv, plen a bieda je v ich stopách, cestu pokoja nepoznali; niet bázne Božej pred ich očami“ (List Rímskym 3:13-18).

„Klamali jazykmi.“ Všetci ľudia vedia dobre klamať. Boh o Satanovi vraví: „Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného“ (Evanjelium podľa Jána 8:44). Všetci, čo nie sú znovuzrodení, vravia: „Naozaj hovorím pravdu. Je to pravda.“ - no ich tvrdenia sú samá lož.

Tí, čo zdôrazňujú, že ich tvrdenia sú pravdivé, klamú. Už ste niekedy počuli podvodníka vravieť: „Som klamár a podvodník“, keď skúša oklamať iných? Hovoria ako keby všetko, čo vravia, bola pravda. Vedia presvedčivo povedať: „Niečo vám poviem. Ak sem investujete svoje peniaze, zbohatnete. Ak investujete milión dolárov, čoskoro môžete zarobiť toľko ako šéf, a o pár rokov zarobíte desať miliónov dolárov. Je to fantastická investícia. Chcete investovať?“ Tí, čo nie sú znovuzrodení, vždy klamú jazykom.

Keď Satan klame, hovorí zo svojho vlastného. Kazateľ, ktorý nie je znovuzrodený, vždy klame. Tvrdí, že človek môže byť bohatý, ak obetuje veľké množstvo desiatkov. Je v Biblii nejaká časť, ktorá hovorí, že človek zbohatne, keď bude členom predstavenstva cirkvi? Prečo ľudia skúšajú byť v predstavenstve cirkvi? Preto, lebo sú vedení veriť, že ak budú poprednými predstaviteľmi cirkvi, Boh im dá požehnanie na zemi. Sú oklamaní, lebo veria, že môžu mať milosrdenstvo bohatstva, ak budú poprednými predstaviteľmi cirkvi. Chytia sa do osídiel ľsti.

Stali ste sa poprednými predstaviteľmi cirkvi dajúc sa takto oklamať? Veľa ľudí žilo ako žobráci, keď sa stali poprednými predstaviteľmi cirkvi. Veľa takých poznám vo svojom okolí. Falošní proroci, ktorí nie sú znovuzrodení, dosadia bohatých za členov predstavenstva cirkvi. Prečo? Lebo chcú, aby členovia predstavenstva významne prispievali cirkvi. Niekedy za nich ustanovia ľudí, ktorí nemajú žiadne peniaze, lebo z nich chcú urobiť svojich slepých nasledovateľov.

Hovorí sa, že: „Človek bude požehnaný bohatstvom, ak sa stane starejším cirkvi“, to je však lož. Biblia sa o tom vôbec nezmieňuje. Biblia vraví, že Boží služobníci by radšej boli prenasledovaní, ako by mali gráciu bohatých. Pán vraví: „Ale hľadajte najprv kráľovstvo (Božie) a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané“ (Evanjelium podľa Matúša 6:33).

„H adí jed majú pod perami“, tvrdí Biblia. Ľudské bytosti majú naozaj hadí jed. Čo hovoria tí, ktorí nie sú znovuzrodení, spravodlivým? Preklínajú spravodlivých a hovoria ako hady. Biblia vraví: „nohy rýchle prelievať krv, plen a bieda je v ich stopách, cestu pokoja nepoznali; niet bázne Božej pred ich očami.“

Spojenie „Ako je napísané“ znamená, že to je citát zo Starej zmluvy. Apoštol Pavol veľakrát citoval Starú zmluvu. Povedal: „nohy rýchle prelievať krv, plen a bieda je v ich stopách, cestu pokoja nepoznali; niet bázne Božej pred ich očami.“ Ľutujem tých, čo pôjdu do pekla, lebo nepoznajú spôsob ako byť znovuzrodení.

V Liste Rímskym 3:19 sa píše: „ Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby sa všetky ústa zapchali a celý svet bol vinný pred Bohom.“ Boh uvaľuje svoj hnev podľa zákona. Preto Pavol hovorí, že „ hovorí tým, ktorí sú pod zákonom“, lebo Boh dal zákon tým, ktorí nie sú znovuzrodení; nepoznajú hriech a nepovažujú ho za hriech, aby osvietil hriešnikov, ktorí nikdy nemôžu dodržať zákon, v ich skutočnom jestvovaní. Boh nám nedal zákon, aby nás prinútil dodržiavať ho. Nevraví Boh, že zákon zničil? Nie. Dal nám zákon prostredníctvom Mojžiša, aby nám dal poznanie hriechov. Nedal nám ho preto, aby nás prinútil dodržiavať ho. Boží zákon má za úlohu učiť nás, akí sme hriešni.

V Liste Rímskym 3:20 sa píše: „ pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je (len) poznanie hriechu.“Znovuzrodení kresťania vedia, že nik nebude ospravedlnený zo skutkov zákona. Apoštol Pavol a všetci Boží služobníci vravia: „Zo skutkov zákona nebude ospravedlnený ani jeden človek.“ Nejestvuje nik, kto dodržiava zákon a kto ho bude dodržiavať v budúcnosti. Preto musíme vyznať, že nikdy nemôžeme byť ospravedlnení zo skutkov zákona. Naše skutky nás nemôžu učiniť spravodlivými.

Apoštol Pavol to vedel a veril tomu. Môžeme byť ospravedlnení dodržiavaním zákona? Môže nás zákon ospravedlniť? Keď čítate Písma, myslíte si, že je správne veriť, že naše telo je ospravedlnené a vstúpi do kráľovstva nebeského konaním dobrých skutkov, keď sme uverili v Ježiša? To nie je pravda. Je to lož. Skutočnosť, že človek vstúpi do Božieho kráľovstva tým, že je ospravedlnený postupne, je lož. Všetci ľudia, ktorí nie sú znovuzrodení, sú pod zákonom, lebo si myslia, že musia dodržať Božie slovo svojimi skutkami. A preto sa pokúšajú dodržať zákon a každý deň sa modliť za odpustenie. A to preto, že si zle zapli prvý gombík. Pán nám dáva poznanie, že sme hriešni. Úsilie hriešnikov dodržiavať zákon pramení z ignorancie a vlastných myšlienok, ktoré odporujú spaseniu pravdou a vychádzajú z tela. Taká viera nie je správna.

Doktrína o posvätení, ktorá hovorí, že sme ospravedlnení postupne, je i v iných sekulárnych náboženstvách sveta. Budhizmus má podobnú doktrínu, doktrínu o nirváne, čo je ako kresťanská doktrína o postupnom posvätení. Veľa ľudí vraví, že ich telo môže byť postupne posvätené a napokon môžu vstúpiť do kráľovstva nebeského. Pravda je však to, že Pán nášho ducha posvätil raz a navždy.

Ani spravodliví nemôžu byť posvätení telom. Tí, ktorí nemajú Ducha, nemôžu byť posvätení. Čím viac skúšajú konať dobro, tým viac sú hriešni. Je to preto, že majú v srdci hriech. Často z nich vychádza niečo špinavé a pošpiní ich to, hoci sa navonok veľmi snažia očistiť, lebo vo vnútri sú plní hriechu. To je skutočné bytie hriešnika.

Takýto stav bytia je protikladom tých, ktorí dosiahli odpustenie všetkých hriechov. Tí môžu žiť čisto, hoci telom musia hrešiť. Hriešnici, ktorí sa narodili infikovaní hriechom, šíria hriech po celý život, lebo hriech z nich vychádza proti ich vôli. Nemajú na výber, musia dostať uzdravujúcu ranu, ktorá raz a navždy odstráni ich hriechy. Tou ranou je evanjelium o Božej pravde. Môžu byť zbavení hriechov počutím slova o odpustení hriechov. Chcem, aby ste počúvali slovo znovuzrodenia a prijali odpustenie hriechov.

Kto môže úplne žiť podľa zákona? Kto môže dokonale žiť podľa zákona, hoci je znovuzrodený? Nikto. V Liste Rímskym sa píše: „ zo zákona je (len) poznanie hriechu.“ Je to tak jednoduché. Adam a Eva boli oklamaní Satanom vo veku nevinnosti a prepadli hriechu. Hriech predali svojim potomkom, ktorí nepoznali Božie slovo. Nevedeli, že sa narodili ako hriešnici, hoci zdedili hriech.

Po časoch Abraháma a Jákoba Izraeliti zabudli na vieru a svoju hriešnu existenciu, hoci ich predok Abrahám bol vierou učinený spravodlivým. Boh im dal zákon, aby im dal poznanie hriechu a chcel, aby vierou v Jeho sľub prijali odpustenie hriechov. Veríte tomu?

V Liste Rímskym 3:21 sa píše: „Ale teraz sa bez zákona zjavila spravodlivosť Božia, ktorú dosvedčujú zákon i proroci.“ Apoštol Pavol hovorí, že je zjavená Božia spravodlivosť bez zákona. Slová „ktorú dosvedčujú zákon i proroci“ poukazujú na Starú zmluvu. Evanjelium o vode a Duchu je Božou spravodlivosťou, ktorá bola zjavená prostredníctvom obetného systému. Evanjelium vyjavuje spravodlivosť, ktorá nás vedie k dosiahnutiu odpustenia hriechov skrze obetovanie za hriech.

V Liste Rímskym 3:22 sa píše: „a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo niet rozdielu.“ Naša viera je v srdci. Pôvodca a dokonávateľ viery je Ježiš Kristus. V Liste Židom 12:2 sa píše: „Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery.“ Pôvodcom a dokonávateľom viery je Ježiš; veríme v pravdivé slovo, ktoré je Boh. Musíme sa naučiť a veriť v pravdivé slová Biblie od znovuzrodených svätých, aby sme boli spasení zo všetkých hriechov a žili vierou. Musíme srdcom veriť v Ježiša.

Boh vraví: „a to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo niet rozdielu.“ Ak veríme srdcom v pravdivé slovo, sme učinení spravodlivými, a ak ústami vyznáme, máme potvrdenie dokonalej spásy. Nemôžeme byť spasení vlastnými skutkami, len vierou. Vzdávame vďaku len Pánovi a Božej cirkvi.

Nie ste náhodou zviazaní svojimi skutkami, hoci všetky vaše hriechy boli zmazané? Bez ohľadu na slabosti tela ste spravodliví, ak srdcom veríte v Boha. Duch Svätý dosvedčuje Božie slovo vo vašom srdci vraviac: „Ste spravodlivý“, lebo nás vedie k pochopeniu pravdivého slova, keď ho počujeme. Boli ste spasení vierou, keď ste počuli Božie slovo.

„A to spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim; lebo niet rozdielu.“ Každý, kto sa naučí a verí v Božie slovo, ktoré je pravdou, môže byť vykúpený z hriechov.

List Rímskym 3:23-25 hovorí: „Ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov, páchaných predtým.“ Biblia vraví, že všetci zhrešili a nedosiahli slávu Božiu. Jeho milosťou a láskou sme dosiahli hojné odpustenie hriechov a boli sme ospravedlnení, zatiaľ čo hriešnici pôjdu do pekla. Dosiahli sme slávu Božiu a boli sme ospravedlnení. Boh napred poslal Ježiša, aby bol skrze vieru svojím telom obeťou zmierenia.

Vo veršoch 25 a 26 sa píše: „ ktorého Boh dal ako prostriedok zmierenia skrze vieru v Jeho krvi, aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov, páchaných predtým, v čase Božej zhovievavosti, aby tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša.“ Slovo „dal“ znamená, že Boh poslal svojho Syna Ježiša, aby bol obeťou zmierenia na odpustenie hriechov pre celý vesmír.

Ježiš svojím krstom sňal všetky hriechy sveta. Ježiš je Alfou a Omegou. Porozmýšľajme o počiatku a konci sveta. Boh nás vykúpil vierou, ktorá zmyla všetky naše hriechy od počiatku až do konca sveta. Boh dal Ježiša, aby bol obeťou zmierenia skrze vieru v pravdu. Len keď som uveril v evanjelium, uvedomil som si slová: „ aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov, páchaných predtým.“

Všetky naše hriechy sú odstránené, keď veríme v slovo, ktoré hovorí, že Ježiš zmazal všetky naše hriechy svojím krstom a krvou. Raz a navždy sme prijali odpustenie hriechov, ale naše telo ešte stále hreší. Telo hreší kvôli našej slabosti. Biblia však vraví: „ prehliadnutím hriechov, páchaných predtým.“ Hriechy, ktorých sa telo dopúšťa teraz aj v budúcnosti, sú hriechy, ktoré boli z pohľadu Boha spáchané predtým.

Prečo? Boh učinil Ježišov krst hlavným počiatočným bodom našej spásy. Preto súčasné hriechy tela sú hriechy, ktoré sú v Božom ponímaní minulé, lebo odpustenie hriechov bolo dokonané Ježišom Kristom raz a navždy. Súčasné hriechy sú hriechy, ktoré už boli zmazané. Slová „ prehliadnutím hriechov, páchaných predtým“ znamenali, že „On už zaplatil za hriechy sveta.“ Všetky hriechy sveta už boli odpustené skrze Ježišov krst a kríž.

Boh už zmazal všetky hriechy spáchané od počiatku do konca sveta. Tak sú všetky hriechy v Božích očiach spáchané predtým. Ľudia na svete sa dopúšťajú hriechov, ktoré už Boží Syn zmazal. Ježiš už zmyl hriechy, ktorých sa dopustíme v roku 2002, približne pred 2000 rokmi. Rozumiete tomu?

Boh už zmazal hriechy sveta, vrátane vašich i mojich. Chápete, čo to znamená? Možno ste zmätení, keď ľuďom hlásate evanjelium, ak nerozumiete. Slová „ prehliadnutím hriechov, páchaných predtým,“ znamenali, že Boh prehliada všetky hriechy, lebo ich už odstránil približne pred 2000 rokmi. Hriechy ľudských bytostí už boli súdené, lebo Ježiš bol pokrstený na rieke Jordán a bol ukrižovaný. Boh prehliada všetky hriechy, lebo Ježiš bol poslaný na svet a dokonale ospravedlnil všetky ľudské bytosti raz a navždy. Preto Boh ľudí na svete neviní za hriechy, ktorých sa dopúšťajú a ktoré už On zmazal, ale za to, že neveria v krst a kríž Ježiša.

Chápete, čo má apoštol Pavol na mysli? Pre nás, ktorí sme spasení, je to veľmi dôležité. Tí, čo nie sú znovuzrodení, pôjdu do pekla, lebo to ignorujú. Musíme počúvať a správne chápať slovo. To vám veľmi pomôže vo viere a pri kázaní evanjelia iným ľuďom.

Biblia vraví: „ aby dosvedčil svoju spravodlivosť prehliadnutím hriechov, páchaných predtým, v čase Božej zhovievavosti.“ Boh nás učí, že hriechy minulosti už boli zmazané, lebo Boh vopred poslal Ježiša ako obeť zmierenia. Preto sme vierou učinení spravodlivými.

Verš 26 hovorí: „ aby tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša.“ „V terajšom čase“ dal Boh svetu večný život, aby svet nezahynul. V súčasnosti Boh poslal Ježiša Krista, aby dosvedčil Jeho spravodlivosť a vykonal, čo sľúbil. Pán dosvedčil svoju spravodlivosť. Boh poslal svojho jednorodeného Syna a nechal Ho pokrstiť a ukrižovať, aby nám ukázal Jeho lásku skrze spasenie pravdou. 

Pán prišiel k hriešnikom ako ich Spasiteľ. „A by tak dosvedčil svoju spravodlivosť v terajšom čase, aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša.“ Boh je spravodlivý a raz a navždy odstránil hriechy sveta. Veríme v Ježiša vo svojom srdci, preto sme bez hriechu. Tí, čo skutočne veria v Ježiša, sú bez hriechu, lebo On ich zmyl a dokonca ich zachránil z budúcich hriechov. Viera srdcom v to, čo Ježiš vykonal, nás spasí. Viera v Jeho spásu neobsahuje naše skutky ani len na 0.1 %.

V Liste Rímskym 3:27-31 sa píše: „ Kde je teda chvastanie? Je vylúčené! Akým zákonom? Zákonom skutkov? Nie; ale zákonom viery. Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. Alebo či je Boh len Bohom Židov? A či nie je aj pohanov? Áno, aj pohanov, lebo veď jeden je Boh, ktorý obrezaného ospravedlní z viery a neobrezaného skrze vieru. Či teda vierou rušíme zákon? Vôbec nie! Ale platnosť zákona potvrdzujeme.“

Slová „ platnosť zákona potvrdzujeme“ znamenajú, že vlastnými skutkami nemôžeme byť spasení. Sme nedokonalí a slabí a pred zákonom musíme ísť do pekla. Božie slovo nás však urobilo spravodlivými a dokonalými, lebo ním sme boli spasení. Pán nám vraví, že naše telo je stále nedokonalé, hoci sme boli vykúpení zo všetkých hriechov, ale On nás úplne zbavil všetkých hriechov. Vierou, že nás Boh spasil, sa môžeme priblížiť k Bohu.

„ Kde je teda chvastanie? Je vylúčené! Akým zákonom? Zákonom skutkov? Nie; ale zákonom viery.“ Musíme poznať zákon, ktorý ustanovil Boh a ktorý je večný v Jeho kráľovstve. „Akým zákonom? Zákonom skutkov? Nie; ale zákonom viery“, vraví Boh. Chápete to? Boh nás vykúpil zo všetkých hriechov sveta. Sme spasení, keď veríme podľa pravdy. Musíme pamätať na to, že dielo zákona nás nemôže spasiť.

Boh hovorí o zákone viery prostredníctvom apoštola Pavla v Liste Rímskych, v tretej kapitole. Boh sa pýta: „Či ich nevernosť zničí Božiu vernosť?“ (List Rímskym 3:3). Veriaci stoja pevne vo viere, ale neveriaci sa zrútia. Tí, čo úplne neveria v evanjelium o pravde, pôjdu do pekla, hoci si myslia, že veria v Ježiša.

Boh ustanovil Boží zákon, aby tí, ktorí veria podľa vlastných myšlienok, sa potkli o zákon viery. Boh nás všetkých úplne vykúpil z hriechov. List Rímskym, kapitola 3 hovorí o zákone viery. Vierou v pravdivé slovo sme spasení. Vierou zdedíme kráľovstvo nebeské a budeme v pokoji. Neveriaci nemôžu žiť v pokoji. Namiesto toho pôjdu do pekla. Aký je na to dôvod? Po prvé - sú súdení podľa zákona o Božej pravde, lebo neprijali slovo o Božej pravde. Spása pochádza z Božej lásky; sme spasení poznajúc pravdu a veriac srdcom v to, čo Pán vykonal. Rozumiete?

Chcete vedieť viac o Liste Rímskym? Kliknite, prosím, na upútavku dole, aby ste zadarmo dostali knihu o Liste Rímskym.

Velebím Pána, ktorý nám dáva túto vieru a Jeho cirkev na zemi. Vzdávam vďaku Pánovi, ktorý nám dáva pravdu, vieru a slovo, ktoré mal apoštol Pavol, a ktoré Jeho cirkvi vyjavilo tajomstvo o odpustení hriechov. Velebím Ho z celého srdca.

Ďakujeme Pánovi, lebo nás spasil svojím krstom a smrťou na kríži. Nemáme na výber - bez takejto viery a Jeho cirkvi musíme ísť do pekla. Boli sme hriešnici, ktorí svojou podstatou nemohli byť nikdy spasení, ale v srdci sme verili v spravodlivosť. Stali sme sa Jeho dietkami, ktoré srdcom veria na spravodlivosť a ústami vyznávajú na spasenie (List Rímskym 10:10).

Späť na zoznam