Kázne o dôležitých pojmoch Reverenda Paula C. Jonga

< List apoštola Pavla Rímskym 4:1-8 >

„Čo teda povedať? Že nachodíme Abraháma ako svojho praotca podľa tela? Lebo ak Abrahám zo skutkov došiel ospravedlnenia, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. Veď čo hovorí Písmo? Uveril Abrahám a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti. Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. Ako aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh bez skutkov počíta spravodlivosť: Blahoslavení, ktorým neprávosti boli odpustené a ich hriechy prikryté; blahoslavený muž, ktorému Pán nepočíta hriech.“

Vzdávam vďaku Pánovi, že po tieto dni spasil veľa duší. Biblia hovorí o blahoslavených ľuďoch v Liste apoštoIa Pavla Rímskym, v kapitole 4, preto chcem hovoriť o tých, ktorí sú blahoslavení.

„Ako aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh bez skutkov počíta spravodlivosť: Blahoslavení, ktorým neprávosti boli odpustené a ich hriechy prikryté; blahoslavený muž, ktorému Pán nepočíta hriech“ (List Rímskym 4:6-8). Biblia hovorí o ľuďoch, ktorí sú pred Bohom blahoslavení. Naozaj blahoslavení sú tí, ktorých hriechy sú pred Bohom zmazané a ktorým Pán nepočíta hriech.

Skôr ako budeme hlbšie skúmať Písmo, preskúmajme náš súčasný stav tak, ako je. Biblia hovorí o blahoslavených, ktorí dosiahli odpustenie hriechov. Porozmýšľajme, či si aj my zaslúžime byť blahoslavení alebo nie.

Na svete niet jediného človeka, ktorý by nehrešil. Ľudstvo sa dopúšťa toľkých hriechov ako veľké mračno, ako sa píše v Izaiášovi 44:22. Nikto sa bez milosrdnosti Ježiša Krista nemôže vyhnúť Božiemu súdu.

Ježišovým krstom a krvou na kríži, ktorými nám Pán dal odpustenie hriechov, sme boli zbavení hriechov a Božieho súdu. A teraz môžeme žiť vďaka obeti, ktorú ponúkol Ježiš Kristus. Bolo by možné, aby na svete existoval človek, ktorý sa po celý život na svete nedopustí hriechu? Či človek dosiahol odpustenie hriechov alebo nie, hreší po celý život. A pretože sa neustále dopúšťame hriechov bez toho, aby sme si to uvedomovali, sme predurčení prijať za hriechy súd.

Verím, že človek, ktorý má čo i len ten najmenší hriešik, pôjde do pekla. Prečo? Lebo Biblia hovorí, že odmena za hriech je smrť (List Rímskym 6:23). Odmena za hriech, nech je to čokoľvek, by mala byť vyplatená; hriechy sú odpustené len vtedy, keď za ne človek zaplatil. Hriech prináša len súd.

Žijeme medzi mnohými hriechmi, ťažkými či malými, hriechmi, ktorých sa dopúšťame kvôli ignorancii, vedome či medzi tými, ktoré sú spôsobené slabosťou. Presne povedané, pred Bohom nemôžeme konať inak, len svoje hriechy priznať, hoci máme dobré výhovorky. Súhlasíte s tým? Nie je správne, že odmietame priznať svoje hriechy, hoci už všetky boli odpustené. Každý musí pripustiť veci, ktoré by mali byť pripustené.

Spravodliví, ktorých hriechy a neprávosti boli odpustené a prikryté, sú bez hriechu a vzdávajú vďaku Pánovi. Každú hodinu či minútu musíme Bohu ďakovať, kedykoľvek pred Neho predstúpime, lebo Pán sňal všetky naše hriechy, hoci ich je toľko ako veľké mračno. Vzdávame vďaku Pánovi, ktorý sňal všetky naše hriechy, keď Ho Ján Krstiteľ pokrstil na Jordán, a za nás prijal súd na kríži.

Ak by Pán nesňal naše hriechy svojím krstom, nebol ukrižovaný a neumrel, aby za hriech zaplatil, mohli by sme Ho drzo nazývať Otcom? Ako by sme mohli chváliť Pána? Ako by sme mohli velebiť meno Božie a vzdávať vďaku za Jeho dar spásy a oslavovať Ho? Toto všetko je vďaka daru Božej milosti.

My ako svätí teraz môžeme velebiť Pána a vzdávať Mu vďaku, lebo naše hriechy už boli zmazané. Skrze Kristovu obeť a skutočnosť, že Pán sňal všetky naše hriechy, vrátane hriešikov malých ani čo by sa za necht vošlo, môžeme velebiť Pána.

Hoci nám boli odpustené hriechy, nemôžeme sa stať dokonalými vlastnými skutkami, kým žijeme na zemi. Všetci sme slabí, ale ako spravodliví velebíme Pána, ktorý svojou milosťou zaplatil za hriechy hriešnikov. Ste v temnote? Nezáleží na tom, aká temnota existuje, ak si pred Bohom uvedomíme i ten najmenší hriech, ak vyznáme, že sme pred Bohom zhrešili, a ak veríme v Pána, ktorý sňal všetky tieto hriechy, Pánova pravda nám dovolí velebiť Ho a vzdávať Mu vďaku. Staneme sa svätými, ktorí musia velebiť Ježiša Krista pre Jeho milosrdenstvo a odpustenie hriechov. A keď vo svojom srdci prijmeme milosrdenstvo odpustenia hriechov, budeme Ho uctievať.

„Čo teda povedať? Že nachodíme Abraháma ako svojho praotca podľa tela? Lebo ak Abrahám zo skutkov došiel ospravedlnenia, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. Veď čo hovorí Písmo? Uveril Abrahám a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti. Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť“ (List Rímskym 4:1-5).

Ľudský hriech je odpykaný len vtedy, keď je zaň zaplatené. Ste si istí, že vaše svedomie je očistené? Bez ohľadu na druh hriechov, naše svedomie môže byť očistené, len keď za hriech zaplatíme. My, hriešnici, sme nemali na výber - len zomrieť, ale Pán umrel za naše hriechy. Preto boli hriešnici učinení spravodlivými tým, že boli spasení.

V Liste Rímskym, vo štvrtej kapitole Pavol povedal, že hriešnikov spasil Ježiš Kristus, ktorý sňal všetky hriechy sveta na seba na Jordáne a bol ukrižovaný, aby bol za ich hriechy súdený; dávajúc za príklad Abraháma, potomka viery, ktorý veril v Božie slovo. Biblia hovorí, že Abrahám sa stal spravodlivým, lebo veril v Boha. Nebol spasený vlastnými skutkami, ale vierou v Božie slovo. Preto ho Boh počítal za spravodlivého. Abrahám dosiahol spásu vierou v Božie slová a stal sa otcom všetkých, ktorí veria. Stal sa spravodlivým vierou v Boží sľub.

Aké je vykúpenie z hriechu a Božia milosť udelené nám, hriešnym? Porozmýšľajme o tom a ujasnime si to. „ Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti“ (List Rímskym 4:4). Táto veta hovorí o Božej spáse, ktorá nás vykúpila zo všetkých hriechov. Hovorí o odpustení hriechov. „ Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti.“ Keď človek dostane odmenu za svoju prácu, považuje ju za milosť či za dlh? Apoštol Pavol vysvetľuje spásu dávajúc za príklad Abraháma. Je prirodzené, že človek za svoju prácu naoplátku dostane odmenu. Ale ak sme sa stali spravodlivými ako svätí, aj keď sme nežili dokonale, je to Božím darom, nie naším úsilím.

„ Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti“ (List Rímskym 4:4). Spasenie skrze odpustenie hriechov je vďaka Pánovmu krstu a preliatiu krvi obete. Spása bola umožnená milosťou a darom odpustenia hriechov. Ľudstvo sa nemôže vyvarovať hriechu, preto musí priznať, že zhrešilo. Ľudia nemôžu zmyť svoje hriechy, aj keď veria v neviem aké doktríny či sa usilovne modlia kvôli svojim hriechom.

Jediným spôsobom, ktorým hriešnici môžu zmyť svoje hriechy, je veriť v spásu, ktorá hovorí, že Pán sňal hriechy sveta na seba, keď bol pokrstený Jánom Krstiteľom na rieke Jordán a bol ukrižovaný, aby za nás prijal súd za hriechy. Hriešnici nemôžu zaplatiť za hriechy žiadnou obeťou, ktorú sami prinesú. Môžu len veriť v spásu skrze odpustenie hriechov. Jediné, na čo sa môžu spoliehať, je Božia milosť.

Prijatím krstu na Jordáne Ježiš sňal všetky naše hriechy tým najvhodnejším spôsobom a tým, že sa sám obetoval na kríži, boli hriešnici vykúpení zo všetkých hriechov. To zahŕňa malé hriechy, ktorých sa dopúšťame pre svoju slabosť, keď nás Satan oklame, a hriechy veľké ako vysoká hora. Hriešnici dosiahli spásu vierou v krst a krv Ježiša Krista. Božím darom spásy, ktorý sme dostali zadarmo, sme my, ktorí sme boli hriešni, teraz spravodliví.

Apoštol Pavol hovorí o tom, ako je hriešnik vykúpený z hriechov. „ Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti.“ Vysvetľuje Božiu milosť porovnávajúc ju so skutkami na svete. Ak hriešnik, ktorý vykonáva skutky pred Bohom, hovorí, že dosiahol vykúpenie z hriechov, nie je to Božím darom, ale jeho skutkami. Odpustenie hriechov je dané len milosťou a ako dar. Žiaden náš skutok nie je zahrnutý v Božej milosti. Bolo vykúpením z hriechov, že sme dostali Boží dar, alebo nie? Áno, bolo. Museli sme zahynúť kvôli hriechom - nemali sme inú možnosť. Ale Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, sňal všetky hriechy na seba, keď Ho Ján Krstiteľ pokrstil na Jordáne.

Vierou, že Ježiš Kristus zaplatil za hriechy smrťou a umrel pre nás, sme boli vykúpení z hriechov. Posvätil nás tým, že svojím krstom sňal všetky naše hriechy, a vykúpil nás z nich, keď ich niesol k ukrižovaniu? To všetko bolo z milosti Ježišovej spásy. To, že sme boli zbavení hriechov, bolo umožnené Božou milosťou. Je to dar. Zadarmo. Hriešnici boli spasení Božou láskou k nim. Ježiš sňal všetky hriechy svojím krstom a vykúpil hriešnych zo všetkých hriechov sveta a z Božieho súdu tým, že bol pokrstený.

„Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť“ (List Rímskym 4:5.) Predtým sme hovorili o človeku, ktorý koná skutky. Spojenie „kto však nekoná skutky“ sa vzťahuje na tých, ktorí nekonajú žiadne cnostné skutky, aby sa stali spravodlivými. Pavol ďalej pokračuje: „ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.“

Ako príklad uvádza bezbožných, aby vysvetlil Božiu spravodlivosť. Čo znamená byť bezbožný? ´Bezbožný´ je človek, ktorý nemá pred Bohom rešpekt a až do posledného dychu žije neviazane, čo je presným protikladom pobožnosti. Toto slovo označuje človeka, ktorý pred Bohom hreší, až kým neumrie. Pravda je, že ľudia sa rodia naplnení hriechom. A pre ľudské bytosti bolo prirodzené, že sú predurčené prijať Boží súd za hriechy.

Píše sa: „Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.“ Spojenie „kto však nekoná skutky“ znamená, „nie je zbožný.“ Sme pred Bohom zbožní - Nie, nie sme. -

Pán sa prihovára nám, bezbožným: „Nemáte hriech a ste spravodliví.“ Pán na seba vzal dlh za naše hriechy a zaplatil za ne. Veríte, že Ježiš už úplne zaplatil za hriechy? Veriacemu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. „Máte pravdu. Naozaj v to veríte. Ste moji spravodliví ľudia. Nemáte hriechy, lebo ja som ich zmazal, keď ma Ján Krstiteľ pokrstil a keď som bol za ne súdený na kríži!“

Boh sňal všetky bezbožné hriechy sveta Ježišovým krstom, hoci je celé ľudstvo bezbožné. Boh poslal svojho jednorodeného Syna, krstom sňal hriechy a bol ukrižovaný namiesto bezbožných. Boh naraz naplnil oba zákony - ten, ktorý vravel, že odmena za hriech je smrť, i zákon o Božej láske. Všetkých hriešnikov vykúpil z hriechov.

Boh vraví: „Áno, ste bez hriechu. Môj Syn vás spasil. Boli ste spasení“ tým, ktorí veria, že Ježiš sňal všetky hriechy sveta na rieke Jordán svojím spravodlivým skutkom v mene hriešnikov. Preto sa stali spravodlivými, aj keď nie sú zbožní. Boh vraví, že sú Jeho ľuďmi, ktorí sú bez hriechu, hoci sú bezbožní, keď pozerá na ich vieru v Pánovu spásu. Blahoslavený je ten, ktorému Pán nepočíta hriech.

Boh sa nás spýta, či sme zbožní. „Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.“ Konáme dobré skutky? Nemôžeme konať dobro, ale máme sklony hrešiť. Ale samotný Boh nás spasil darom spásy. Veríme v Pánovu spásu, menovite v krst a krv Ježiša!

Velebíme Pána a vzdávame Mu vďaku za dar lásky a milosrdnosti vykúpenia z hriechov vediac, že dobrovoľne zaplatil za hriechy nás, bezbožných. Nemôžeme Mu dosť ďakovať za to, že svojím krstom a krížom zaplatil za naše hriechy, keď pripustíme, že sme pred Bohom bezbožní. No nemôžeme vzdávať vďaku za Božiu milosť, ak si myslíme, že sme zbožní.

Človeku, ktorý verí v Ježiša Krista, ktorý ospravedlňuje bezbožných, sa jeho viera počíta za spravodlivosť. Tí, čo veria vo vykúpenie a súd Ježiša, ktoré ich robia spravodlivými, dostanú Božie dary. Nikto nie je pred Bohom zbožný, lebo každý sa dopúšťa chýb skúšajúc žiť zbožne.

Skutočnosť, že ľudské bytosti sa nemôžu vyvarovať hriechu, dokazuje ich bezbožnosť. Preto žijem z viery v Božiu spásu, aj keď som bezbožný. Žiť z viery neznamená žiť tak, ako sa niekomu zachce. Pre toho, kto je vierou spravodlivý, je istý spôsob ako z nej žiť.

Znovuzrodení svätí každý deň potrebujú evanjelium o Ježišovej spáse. Prečo? Lebo ich skutky nie sú na zemi zbožné a musia hrešiť po celý život. Každý by mal počúvať dobrú zvesť, ktorá vraví, že Ježiš sňal všetky hriechy sveta svojím krstom. Spravodliví musia počúvať a pripomínať si evanjelium každý jeden deň. Vtedy ich duch môže žiť a byť posilnený. „Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.“ Pre koho je určený tento odkaz? Pre všetkých ľudí na svete, vrátane vás i mňa.

Biblia nám podrobne hovorí, ako sa Abrahám stal spravodlivým. Človek, ktorý koná skutky, si necení Božiu spásu, a namiesto toho ju odmieta. Taký neďakuje za evanjelium. Štvrtý verš opisuje človeka, ktorý koná skutky, to jest snaží sa konať počestné skutky, aby vstúpil do nebeského kráľovstva. Taký človek nikdy neďakuje za Ježišovu obeť. Prečo nie? Lebo skutky vykonáva, koná veľa cnostných činov ponúkajúc svoje kajúce modlitby, aby dosiahol odpustenie hriechov; nie je vďačný za Jeho absolútnu milosť, ktorou je evanjelium. Preto taký človek nikdy nemôže skutočne prijať dar Božej spásy.

Biblia vraví: „Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť“(List Rímskym 4:5). To znamená, že Pán dokonale spasil tých, ktorí boli bezbožní a hriechy ktorých nemohli byť odpustené ich vlastnými skutkami. Ukazuje nám to aj to, že Božia milosť je zjavená spravodlivým, ktorí boli spasení dosiahnutím odpustenia hriechov. 

List Rímskym 4:5 sa vzťahuje na toho, kto prijíma Boha a verí v Jeho slová tak ako Abrahám. Veríme v Pána, ktorý spasil bezbožných. Medzi kresťanmi sú dva druhy ľudí: tí, čo ešte stále konajú skutky, aby ich hriechy boli odpustené, a tí, ktorí boli úplne zbavení hriechov. Tak ako sa píše vo štvrtom verši: „ kto skutky vykonáva“ a „tomu sa mzda nepočíta z milosti“ , odmieta milosrdenstvo odpustenia hriechov, lebo prichádza k Bohu skutkami, keď uveril v Ježiša.

Ľudia musia zostať hriešni, lebo Bohu ponúkajú svoje skutky. Doktrína o posvätení je kresťanská doktrína, ktorá tvrdí, že veriaci môže a mal by byť posväcovaný postupne, trošku po troške, až do dňa, keď zomrie; a tak vedie veriacich k odmietaniu daru odpustenia hriechov a boju proti Bohu. Biblia nevraví, že človek je posvätený postupne. Tí, ktorí skúšajú byť posvätení postupne modliac sa za odpustenie hriechov konaním dobra a očisťovaním vlastnej špiny, sú tí, čo skutky konajú. To sú ľudia, ktorí si zasluhujú ísť do pekla ako Satanovi služobníci. Nemôžu byť počítaní za spravodlivosť, lebo odmietajú Pánovu milosť.

Nik z nás nie je zbožný. Tak veľa ľudí však v tejto chvíli smeruje a verí v zlý smer. Veria, že ich súčasné hriechy sú odpustené, keď sa denne kajajú, vediac, že Ježiš zmyl všetky ich minulé hriechy. Robia to preto, lebo si myslia, že sú trochu zbožní. Ukazujú pred Ježišom svoju dobrotu a čistotu. Napokon sa im neujde odpustenie hriechov, Boží dar.

Svätí, ktorí sú zbavení všetkých hriechov, sa stanú spravodlivými vierou v Ježiša. Odpoveď na otázku - Aký človek sa môže stať spravodlivým? - je nasledovná: Ten, kto dobre pozná svoje slabosti a nie je schopný ponúkať kajúcne modlitby za svoje hriechy, je schopný stať sa spomedzi mnohých iných spravodlivým z viery. Len tí, ktorí nevedia konať dobré skutky, modliť sa, konať zbožne a ktorí sú duchom chudobní, dostanú od Ježiša dar odpustenia hriechov. Takí budú učinení spravodlivými. Takíto ľudia pred Bohom nekonali dobré veci.

Jediné, čo urobili, je to, že otvorene priznali svoje hriechy vraviac: „Zhrešil som. Som hriešnik, ktorý nemá inú možnosť, len ísť do pekla, keď zomrie.“ Vtedy mu Ježiš Kristus dá dar dokonalej spásy, ktorý On naplnil. Viera v to, že Pán bol pokrstený Jánom Krstiteľom na rieke Jordán, aby sňal všetky hriechy, a bol ukrižovaný, veriacim naozaj umožňuje, aby boli vykúpení zo všetkých hriechov v srdci. Boli odetí požehnaním stať sa Božími dietkami. Je to Boží dar hriešnikom, aby boli pred Ním vykúpení zo všetkých hriechov. Vzdávam vďaku Pánovi, Ježišovi Kristovi, že odo mňa odvrátil záhubu.

V šiestom verši apoštol Pavol opisuje človeka blahoslaveného Bohom „ bez skutkov.“ Ozrejmuje nasledovné tri časti, čo sa týka výrazu „konať skutky.“ Najprv „kto skutky vykonáva“, potom „ nekoná skutky“ a napokon „ bez skutkov.“ Biblia hovorí: „Ako aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh bez skutkov počíta spravodlivosť: Blahoslavení, ktorým neprávosti boli odpustené a ich hriechy prikryté; blahoslavený muž, ktorému Pán nepočíta hriech“ (List Rímskym 4:6-8).“ To, že Pán človeku počíta hriech, neznamená, že ho Boh považuje za človeka bez hriechu, aj keď má hriech, ale v skutočnosti mal tým na mysli to, že človek v podstate nemá žiaden hriech.

Boh nám hovorí o blahoslavení ľudstva. Ľudia, ktorým boli odpustené všetky hriechy, sú šťastní alebo nie? Nik nie je šťastnejší ako my. Nik nie je šťastnejší ako človek, ktorý prijal odpustenie hriechov. To znamená, že ktokoľvek má hriech, aj keď len celkom maličký, bude Bohom súdený a nikdy nemôže byť šťastný. No spravodliví sú šťastní, lebo dosiahli odpustenie hriechov. Boh vraví: „ blahoslavený muž, ktorému Pán nepočíta hriech“ (List Rímskym 4:8).  

„Ktorého hriechy sú prikryté“ znamená, že Pán zmazal hriechy celého ľudstva. Dávid tiež povedal: „ Blahoslavení, ktorým neprávosti boli odpustené.“ Blahoslavení sú tí, ktorým hriechy boli odpustené, hoci na tomto svete každý deň páchajú hriechy. Spravodliví, ktorí dosiahli odpustenie hriechov, boli vykúpení zo životných hriechov skrze Ježiša Krista. Spravodliví sú naozaj šťastní.

Po druhé - ktorý človek je šťastný? „ Blahoslavení, ktorým neprávosti boli odpustené a ich hriechy prikryté.“ Vždy sa dopúšťame hriechu, ale prikryť niečie hriechy znamená, že Ježiš sňal všetky hriechy svojím krstom a ukrižovaním. Bude nás Otec Boh súdiť? Boli prikryté všetky hriechy hriešnikov? Nebudeme súdení, lebo Ježiš sňal všetky naše hriechy, prelial krv na kríži a umrel pre nás, lebo my sme v Ňom.

Blahoslavení sú tí, ktorých hriechy sú prikryté. Smrť, ktorá je odmenou za hriech, sa nás netýka, lebo Ježiš krstom sňal všetky naše hriechy. Aleluja! Sme šťastní. Máme hriech? Nie. Tí, ktorí nepoznajú Ježiša Krista, ktorý prišiel skrze vodu a krv, a ani nevedia, že všetky hriechy sveta prešli na Neho, keď na Jordáne prijal krst, budú mať vždy hriech, aj keď vrúcne veria v Ježiša.

Ale tí, ktorí poznajú pravdu spásy a veria v ňu, nemajú žiaden hriech. Blahoslavení sú tí, hriechy ktorých sú prikryté. Blahoslavení sú tí, ktorí všetky hriechy preložili na Ježiša Krista v čase, Ho Ján Krstiteľ pokrstil. Kto na svete je skutočne šťastný? Blahoslavení sú tí, ktorí majú Spasiteľa napriek svojej slabosti. Blahoslavení sú tí, ktorí veria v Ježiša, Spasiteľa, ktorý sňal všetky ich hriechy, vrátane toho najmenšieho, a ukrižovali Ho, aby bol odsúdený namiesto nich.

Blahoslavení sú tí, ktorí veria v pravdu spásy a majú v sebe dobrého Pastiera. Po tretie, Dávid povedal: „ Blahoslavený muž, ktorému Pán nepočíta hriech“ (List Rímskym 4:8).  

My, hriechy ktorých boli odpustené, sme spravodliví, aj keď sme slabí. Naše telo je ešte slabé, aj keď sme vierou spravodliví. Sňal Pán svojím krstom všetky naše hriechy? Považuje nás Pán za tých, ktorí majú byť súdení? Nie. Pán nepripustí, aby sme boli súdení, hoci sme nedokonalí a slabí. Prečo nám Pán nepočíta hriech? Lebo už zaplatil za naše hriechy a bol pre nás súdený. Pán si nepamätá hriechy človeka, ktorý sa vierou stal spravodlivým, ani ho nesúdi. 

Blahoslavený je človek, ktorý sa vierou stal spravodlivým. Blahoslavený je človek, ktorý je znovuzrodený z vody a Ducha (Evanjelium podľa Jána 3:5). Zvyčajne hľadáme pozemské veci a stratíme Jeho požehnanie zabúdajúc na skutočnosť, že Boh nás spasil a požehnal. Budeme proti Bohu, ak stratíme Jeho milosť. Nesmieme zabúdať na Božiu milosť. Božia spása jestvuje vo veriacich.

Boží Duch Svätý prebýva v tých, ktorých hriechy boli zmazané. Len spravodlivých nebude Boh súdiť. Blahoslavení sú tí, ktorých Boh nesúdi ani na tomto svete, ani v kráľovstve nebeskom. Prečo? Lebo Boh ich počíta za spravodlivých; prijali Jeho lásku a stali sa Jeho dietkami.

Blahoslavení sú tí, ktorí sa vierou stali spravodlivými. Sú znovuzrodení svätí pred Bohom blahoslavení? - Áno, sú. - Apoštol Pavol povedal: „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte“ (Prvý list apoštola Pavla Tesalonickým 5:16-18), lebo ako potomok Abraháma, otca viery, bol blahoslavený z viery. Aj my sme Abrahámovi potomkovia. Abrahám bol spasený tým, že veril v Božie slovo, ako veríme aj my. Boh sa mu prihováral: „Neboj sa, Abrahám, ja som ti štítom, čaká ťa veľmi veľká odmena“ (Genesis 15:1).

Abrahám však povedal: „Hospodine, Pane, čo mi chceš dať, veď som bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Elíezer?“ A potom riekol: Hľa, nedal si mi potomstvo a sluha, narodený v mojom dome, bude mojím dedičom. Tu zaznelo mu slovo Hospodinovo: Tento nebude tvojím dedičom; tvojím dedičom bude ten, ktorý vyjde z tvojho tela. Potom ho vyviedol von a riekol: Pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať. Nato mu riekol: Toľko bude tvojho potomstva. I uveril Hospodinu“ (Genesis 15:2-6). Tak Abrahám uveril v Božie slová.

Veríte na svete v Božie slová rovnako ako Abrahám? Nezdá sa to byť pre ľudí nemožné? Abrahámova žena bola príliš stará, aby porodila syna. Ale Abrahám veril v Božie slovo aj vtedy, keď bola malá nádej. Preto ho Boh počítal za spravodlivého.

Ježiš zmazal všetky hriechy. Ježiš sňal všetky naše hriechy na seba svojím krstom a svojou krvou bol súdený pre nás. Prijatím odpustenia hriechov a Božej spásy sme sa stali potomkami Abraháma, lebo sme boli bezbožní, kým ostatní neverili. Biblia vraví: „Veď Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia“ (Prvý list apoštola Pavla Korintským 1:25). Boh tých, ktorí veria v Božie evanjelium vierou v Ježišov krst (vodu) a kríž (krv), premení na svoje dietky. Ľudstvu sa to možno zdá byť bláznivé, ale Božia spása a múdrosť odpustenia hriechov sú také. Z pohľadu ľudí sa to možno zdá byť bláznivé, ale Boh hriešnikov vykúpil z hriechov svojím darom zadarmo.

Chcete vedieť viac o Liste Rímskym? Kliknite, prosím, na upútavku dole, aby ste zadarmo dostali knihu o Liste Rímskym.

Ježiš zavolal jedného z desaťtisíc ľudí zo štyroch kútov sveta a požehnal ich, spasil ich a skrze nich prijal chválu. Boli sme my blahoslavení alebo nie? - Áno, boli. - Nezabudnite, že to nebolo kvôli vašim skutkom. Sme blahoslavení, lebo sme verili v požehnanie, ktoré nám dal Boh, a pretože nám svojím slovom dal vieru. Boh nás učinil svojimi dietkami príduc skrze vodu, krv a Ducha (Prvý list Jánov 5:4-8) a dal nám svoju lásku.

Sme blahoslavení, aj keď žijeme na zemi a máme veľa slabostí. Naozaj vzdávam vďaku Pánovi. Dal nám vzácne požehnanie, nepočítal nám hriech, odpustil nám všetky previnenia a prikryl nás, hoci sme my, bezbožní, neboli schopní nič vykonať pre svoje posvätenie. Len spásou skrze vieru sme blahoslavení.

Späť na zoznam