Kázne o dôležitých pojmoch Reverenda Paula C. Jonga

< List apoštola Pavla Rímskym 5:14 >

„Ale smrť panovala od Adama do Mojžiša aj nad tými, čo nehrešili na spôsob priestupku Adamovho. Adam je však obrazom Toho, ktorý mal prísť.“

Dnes chcem hovoriť o pôvode hriechu. Nemyslite si: ,Každý deň hovoríte o tom istom. Povedzte mi o niečom inom.‘ Chcem, aby ste pozorne počúvali. Evanjelium je to najcennejšie. Ak svätec, hriechy ktorého sú zmazané, opakovane nepočúva evanjelium, aby si ho každý deň pripomenul, umrie. Ako môže žiť bez počúvania evanjelia o vode a Duchu? Len tak môže žiť, ak počúva evanjelium. Otvorme si Bibliu a podeľme sa o jej skutočný význam.

Rozmýšľal som: ,Čo najviac potrebujú hriešnici, hriechy ktorých ešte nie sú odpustené?‘ Potom som spoznal, že potrebujú správne poznanie hriechu podľa Božieho slova, lebo odpustenie hriechov môžu dosiahnuť len vtedy, ak vedia o hriechu. Verím, že hriešnici najviac potrebujú poznanie hriechu.

Ľudská bytosť zhreší veľmi často, odkedy sa narodí, bez ohľadu na to, či chce alebo nie. Nepremýšľa o hriechu, ktorý v nej prebýva, aj keď je pred Bohom hriešna, lebo ako rastie, príliš často hreší. Dopúšťať sa hriechov je tak prirodzené ako keď rastie jabloň, kvitne a keď príde čas, dáva jablká. Musíme však vedieť, že podľa Božieho zákona odmenou za hriech je smrť.

Ak človek rozmýšľa a naozaj pozná následok hriechu, môže byť zbavený hriechu a Božieho súdu a dostať Jeho duchovné požehnanie. Zo všetkého najviac musí hriešnik vedieť o hriechu a poznať jeho následok; musí poznať pravdu o odpustení hriechov, ktoré dal Boh.

Prečo sa ľudská bytosť dopúšťa hriechu? A prečo ja? Biblia o tom hovorí v Liste Rímskym 5:12: „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť, - a tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ Čo prišlo na svet skrze hriech? Smrť. Ľudia majú sklony myslieť si, že smrť znamená výlučne smrť tela. Tu však smrť naznačuje význam duchovného oddelenia od Boha. A znamená tiež peklo, Boží súd a smrť tela. List Rímskym 5:12 nám ukazuje, ako sa ľudské bytosti stali hriešnymi.

Biblia hovorí: „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť, - a tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ Božie slovo je pravda. Skrze jedného človeka prišiel na svet hriech a smrť prišla skrze hriech.

Narodili sme sa ako Adamovi potomkovia. Máme potom ako Adamovi potomkovia hriech alebo nie? - Áno, máme. - Narodili sme sa hriešni? - Áno, lebo sme Adamovi potomkovia; Adam je naším predkom. -

Adam splodil celé ľudstvo, no Adam a Eva pod Satanovým klamom zhrešili proti Božiemu slovu, keď boli v rajskej záhrade. Boh im povedal, aby nejedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla, ale aby radšej mali večný život, keď zjedia ovocie zo stromu života.

Ale dali sa Satanovi oklamať, opustili Božie slovo a jedli zo stromu poznania dobra a zla. Adam a Eva zhrešili, keď zanechali Božie slovo, ktoré je slovom večného života. Keď zhrešili, Adam sa vyspal s Evou a všetky ľudské bytosti sa zrodili skrze Adama a Evy. Sme ich potomkovia. Nezdedili sme len ich vonkajší vzhľad, ale aj ich hriešnu povahu.

Preto Biblia hovorí, že ľudská bytosť je semeno hriechu. Všetci ľudia na svete zdedili hriech od Adama a Evy. Biblia vraví: „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť, - a tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ Tak sa všetky ľudské bytosti rodia hriešne.

Ľudia však nevedia, že sa rodia hriešni. Nemajú poznanie o hriechu, aj keď sa narodili hriešni. Strom vyraší zo semena a dá ovocie, no ľudia si myslia, že je čudné, že hrešia, lebo nevedia, že sa narodili ako semeno hriechu. Je to to isté ako keby si jabloň myslela: ´Je to divné. Prečo musím rodiť jablká?´

Pre ľudskú bytosť je prirodzené hrešiť. Myslieť si, že ľudská bytosť sa môže vyvarovať hriechu, je úplne klamné. Je prirodzené, že ľudská bytosť, ktorá zdedila hriech, aby sa ho po celý život dopúšťala, a ktorá rodí ovocie hriechu, nerozmýšľa o tom, že je hriešna. Čo hovorí Boh? „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť, - a tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“

Počas svojho života páchame hriechy, lebo sme sa narodili hriešni. Preto si zaslúžime, aby nás Boh súdil. Možno si myslíte: ´Nie je to nespravodlivé, že nás Boh súdi, keď nemáme na výber - len byť hriešni?´ Ale keď dosiahnete odpustenie hriechov, spoznáte, že Boh to tak naplánoval, aby nás učinil svojimi dietkami.

Ako je potom možné, že ľudské bytosti, ktoré sú Adamovi potomkovia, majú rozdielnu farbu pleti? Sú ich semená odlišné? Prečo sú ľudia bieli, žltí či čierni? Niektorí si myslia, že keď Boh stvoril človeka z prachu na zemi a vypaľoval ho, urobil bieleho človeka tak, že ho príliš skoro vytiahol z pece; žltého vybral presne načas a čierneho vybral príliš neskoro.

Možno sa čudujete, prečo existuje čierna, biela a žltá rasa, hoci všetky ľudské bytosti dostali hriech skrze jedného človeka. Biblia jasne hovorí, že Boh na počiatku stvoril Adama, keď stvoril nebo i zem. „Adam“ znamená človek. Boh stvoril človeka. Prečo sú na svete rozličné rasy, keď Boh stvoril jedného človeka, Adama, a všetci ľudia sveta sa zrodili skrze neho? Môžeme sa pýtať prečo, tu je teda odpoveď.

Vedci tvrdia, že v koži sa tvorí kožný pigment, ktorý sa nazýva melanín, aby ju chránil pred spálením slnkom. Keď sa zem točí okolo slnka, tí, čo žijú v oblastiach s veľkým množstvom slnečného svetla, budú čierni, tí, ktorí žijú v oblastiach s minimom slnečného svetla, budú bieli, a tí, čo žijú v oblastiach, kde je slnečného svetla primerane, budú žltí. Naším predkom je však stále jeden človek - Adam.

Vedci oznámili, že melanín sa automaticky tvorí v koži a chráni ju pred spálením slnkom. A vtedy som to pochopil. Vedel som, že ľudské bytosti boli Adamovi potomkovia, ale nevedel som o melaníne. Nielen že sme zdedili telo, ale aj hriech, lebo sme potomkovia jedného človeka, Adama.

Poznáte hriech? Preskúmajme, či sú ľudské bytosti hriešne alebo nie, odkedy prišli na tento svet. „Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie ani planý strom donášať dobré ovocie“ (Evanjelium podľa Matúša 7:17-18). Boh vraví, že falošní proroci rodia len falošné ovocie, a nikdy nemôžu dať dobré ovocie. Pôvodom sme hriešne stromy, lebo sme sa narodili hriešni, preto musíme rodiť ovocie zla, lebo sme sa narodili ako zlé stromy.

Skrze jedného človeka sme zdedili hriech. Ak sa prirovnáme ku stromom, sme zlé stromy. Ľudská bytosť, ktorá sa narodila hriešna, sa musí dopúšťať hriechov, aj keď chce viesť počestný život a skúša nehrešiť, tak ako zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Rozumiete tomu? Ľudská bytosť chce naozaj žiť láskavo, pokorne a počestne. Ale človek, ktorý nedosiahol odpustenie hriechu a narodil sa ako hriešnik, nemôže žiť životom spravodlivého. Nemôže byť dobrý, aj keď sa o to veľmi snaží. Niektorí alkoholici skúšajú obmedziť pitie, ale nakoniec trpia alkoholizmom a rodina ich dá do nemocnice.

Jedného dňa som v televízii pozeral program nazvaný „Chcem to vedieť.“ Jeden človek bol 13 rokov zavretý v psychiatrickej liečebni. Keď sa ho reportér spýtal na rodinu, povedal, že sa preňho nevrátili a nevzali ho domov, hoci sa úplne vyliečil z alkoholizmu a jeho lekár ich uistil o jeho vyliečení. Od reportéra sa dozvedel, že jeho rodina mu zabránila opustiť nemocnicu, keď podplatila lekára. Bol pobúrený. Jeho rodina ho opustila, lebo už bola z neho unavená. Reportér povedal, že pacienti v nemocnici nemohli prestať piť bez ohľadu na svoju vôľu, často veľa pili a nikto si s nimi nevedel rady.

Prečo človek nemôže ovládať svoje pitie? Vie, že to nie je dobré pre jeho zdravie a skúša prestať; a opäť pije. A to preto, že už je alkoholik, ale prvotná príčina je to, že jeho myseľ je vždy prázdna. Pije, lebo v srdci cíti prázdnotu. Človek vždy cíti bolesť a nemôže byť dobrý, lebo má hriech. A tak sa stáva pesimistom a opäť pije. Možno že si myslí: ´Neviem, prečo to robím. Nemal by som to robiť.´ A čím viac sa cíti zradený sám sebou, tým viac pije a opúšťa sa.

Človek nemôže skoncovať s pitím, hoci sa o to veľmi snaží. A tak stráca ilúzie a pije ešte viac, až napokon ho zavrú v nemocnici. Reč a chovanie ľudskej bytosti sú výlučne vyjadrením jej pravej povahy. Ľudská bytosť sa rodí hriešna a musí hrešiť po celý život bez ohľadu na svoju vôľu, tak ako jabloň rastie, kvitne a rodí jablká, lebo zdedila gény jablka. Ľudia chcú byť dobrí, ale tí, ktorí nedosiahli odpustenie hriechov, nemôžu byť dobrí, lebo nemajú schopnosť byť dobrí. Myslia si, že ich hriechy nie sú ťažké, a tak ich skrývajú, no bude to vážne, keď ich hriechy vyjdú na povrch.

Pre hriešnika je prirodzené, inštinktívne a vlastné hrešiť, lebo sa rodí ako masa hriechu a prirodzene ho dedí. Pre ľudskú bytosť je úplne prirodzené hrešiť, lebo sa geneticky rodí s hriechom, tak ako pre rastlinku červenej papriky je prirodzené rodiť červené papriky a pre strom jojoby rodiť jojobu. Ľudská bytosť sa nemôže vyhnúť hriechu, lebo sa rodí hriešna. Ako by mohla ľudská bytosť žiť bez toho, aby páchala hriechy, keď sa rodí s hriechom?

Ježiš v Evanjeliu podľa Marka, v kapitole 7 povedal, že ľudská bytosť sa rodí s dvanástimi hriechmi, menovite s cudzoložstvom, smilstvom, vraždou, krádežou, lakomstvom, zlobou, podvodom, rozkošníctvom, zlostným pohľadom, rúhaním, pýchou, pochabosťou. Rodíme sa s túžbou kradnúť. Myšlienka o krádeži je v dedičstve hriechu. Kradnete? Každý kradne. Ak človek nekradne, je to preto, že ho ľudia pozorujú. Ale keď navôkol nikoho niet a nablízku je lákavý objekt, hriech krádeže vychádza von a prinúti ho spáchať hriech, keď ho človek ukradne.

A tak ľudské bytosti vytvorili etiku a pravidlá, ktoré by sa mali dodržiavať. Vytvorili vlastné pravidlá, ktoré hovoria, že nie je správne robiť zlo iným. Pravidlá sú potrebné, keď v spoločnosti žije pokope veľa ľudí. Musíme žiť podľa spoločenských noriem. Ale keď sme sami, kradneme vyhnúc sa zraku iných ľudí.

Neexistuje nik, čo nekradne. Každý kradne. Raz dávno som pri jednom duchovnom stretnutí požiadal cirkevný zbor, aby zdvihli ruku, ak nikdy v živote nezhrešili. Stará mama zdvihla ruku a povedala: „Nikdy som nič neukradla.“ Spýtal som sa jej, či niečo vzala na ceste domov. Nečakaná otázka ju znervóznila a odvetila: „Raz som na ceste domov zbadala mladú tekvicu. Myslela som si, že je chutná, poobzerala som sa dookola a zistila som, že tam nikoho niet. Zdvihla som ju, skryla pod spodničku, naložila som ju do fazuľového pretlaku a zjedla.“ Nevedela, že spáchala hriech krádeže.

Boh však vraví, že je hriech zobrať bez dovolenia majetok iného. Boh v Mojžišovom zákone nariadil: „Nepokradneš.“ Každý už niečo ukradol. Ľudská bytosť vraždí a kradne, keď má možnosť. Z domovov druhých kradne zvieratá, napríklad zajace a kurence. Je povedané, že je to krádež. Nemá vedomie hriechu, aj keď zabíja a kradne. Je pre ňu prirodzené tak robiť, lebo zdedila hriech z čias svojho narodenia.

Ľudská bytosť od svojich rodičov zdedila hriech cudzoložstva. Narodí sa so žiadostivosťou dopustiť sa cudzoložstva. A určite sa ho dopustí, keď niet nikoho nablízku. Ľudia majú radi tmavé miesta - kaviarne či krčmy. Také miesta sú medzi hriešnikmi veľmi obľúbené. Prečo? Lebo sú dobré na to, aby ukázali dedičstvo hriechu.

Aj slušní páni majú radi také miesta. Doma sú dobrí otcovia a muži s vysokým spoločenským postavením, idú však na temné miesta, ktoré sú plné hriechu. Idú na miesta, v ktorých môžu ukázať svoju hriešnu povahu a plodiť hriešne ovocie. Stretávajú sa tam a čoskoro, keď si vypijú pohárik, sú rovnakí ako ich starí priatelia. Zanedlho po stretnutí sú si veľmi blízki, lebo majú rovnaké hriešne vlastnosti ako iní. „Aj vy to máte? Ja áno.“ „Aj ja. Ste môj kamarát.“ „Koľko máte rokov?“ „Na veku nezáleží.“ „Som rád, že som vás spoznal.“

Jeden druhému ukazujú svoju vrodené hriechy, keď stretnú iných hriešnikov, lebo sa na svet narodili s hriešnymi vlastnosťami. Je pre nich prirodzené hrešiť. Prečo? Lebo majú v srdci hriech a boli tak stvorení. Je pre nich nenormálne nehrešiť. Ale keď žijú v spoločnosti, zdržia sa hriešneho života, lebo každá spoločnosť má vlastné spoločenské normy. A tak sa hrajú na pokrytcov a nasadia si masku vystupujúc podľa spoločenských noriem, ktoré vytvorila spoločnosť. Ľudia tak žijú a tých, ktorí sa tak nechovajú, považujú za pochabých a zlých. Ľudská bytosť sa nevyhnutne rodí hriešna, ako hovorí Biblia: „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet“ (List Rímskym 5:12).

Je to tak. Človek možno povie: „Nie som lascívny. Som ľahostajný k žene, ktorá má oblečenú minisukňu.“ Naozaj je to tak? Možno predstiera, že ho nezaujíma, keď je okolo veľa ľudí, ale keď niet nikoho nablízku, nemôže sa zdržať a spácha hriech lascívnosti.

Zlý strom rodí zlé ovocie, tak ako dobrý strom nemôže dať zlé ovocie a naopak. Ľudská bytosť musí vedieť, že je hriešna. Ak človek vie o svojich hriechov, môže byť z nich vykúpený skrze Ježiša. Ale ak predstiera, že sa nedopúšťa hriechu a skúša svoje hriechy skryť nepoznajúc ich, bude ho Boh súdiť a pôjde do pekla. Ľudské bytosti sa rodia hriešne. Preto sú nalomenými stromami, ktoré od čias svojho narodenia rodia hriešne ovocie.

Preto tí, ktorí od detstva rozvíjajú svoju hriešnu povahu, po celý život hrešia. Tí, ktorí sa opozdili v rozvíjaní svojej hriešnej povahy, začnú rodiť zlé ovocie aj v rokoch súmraku života. V Kórei, v meste Taegu bola jedna duchovná. Keď v mladosti konvertovala na kresťanstvo, sľúbila si, že sa nevydá, aby slúžila Pánovi ako slobodná duchovná. Ale svoj sľub porušila - keď dovŕšila 60 rokov, vydala sa za vdovca. Jej hriešna povaha sa u nej rozvinula príliš neskoro. Dedičnosť cudzoložstva sa u nej prejavila neskoro.

U väčšiny ľudí sa ich hriešna povaha rozvíja od detstva. Po tieto dni mladí ľudia majú sklony rozvíjať svoju hriešnu povahu od detstva. Pociťujú generačnú priepasť medzi nimi a starším pokolením. Hovorí sa, že sú X-tou generáciou. Mimochodom, z Božích slov sme sa naučili, že sa rodíme hriešni a že sme bytosti, ktoré po celý život musia neustále hrešiť. Pripúšťate to?

Po druhé - Boh vraví: „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť, - a tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili“ (List Rímskym 5:12). Hriech spôsobuje to, že Boh súdi ľudské bytosti. A tak hriešnik musí poznať sám seba a dosiahnuť odpustenie hriechov. Ako môže človek poznať sám seba? Ako mu všetky hriechy môžu byť pred Bohom odpustené?

Boh v Leviticu 13 učil Mojžiša a Árona ako skúmať malomocenstvo. Vo veku Starej zmluvy bolo veľa malomocných. Neviem o malomocenstve veľa, ale keď som bol mladý, videl som veľa malomocných. Aj jeden môj priateľ bol malomocný.

Boh povedal Mojžišovi a Áronovi ako skúmať malomocenstvo a izolovať malomocných z tábora Izraela. Boh ich učil ako prehliadnuť každého jedného malomocného. „Ak niekomu vznikne na koži opuchlina, vyrážka alebo škvrna a môže sa mu zmeniť na koži na chorobný znak malomocenstva, nech ho privedú ku kňazovi Áronovi alebo k niektorému z jeho synov, kňazov“ (Leviticus 13:2). Ak si kňaz po prehliadke myslel, že má kožnú chorobu, kňaz ho na sedem dní izoloval. Po siedmych dňoch mu kňaz znovu prezrel kožu. Keď sa rana nerozšírila na koži, kňaz ho vyhlásil za čistého hovoriac: „Si čistý. Môžeš žiť v tomto tábore.“

Ak opuchlina na koži bola biela a zmenila chlpy na biele a na opuchline bujnelo živé mäso, bolo to malomocenstvo; vtedy kňaz vyhlásil človeka za nečistého. V Leviticu 13:9-11 sa píše: „Ak vznikne na človeku malomocenstvo, treba ho priviesť ku kňazovi. Nech ho kňaz prezrie a ak je na jeho koži biela opuchlina, ktorá vybielila chlpy, a ak na opuchline bujnie živé mäso, je to zastarelé malomocenstvo na jeho koži; kňaz ho vyhlási za nečistého; nezavrie ho, lebo je nečistý.“ Kňaz ho izoloval z tábora Izraela.

Je to rovnaké aj v našej krajine. V Kórei sú izolované dediny pre malomocných ako napríklad Flower Village (Dedina kvetov) na ostrove Sorok. Dávno, keď sme išli autom domov, si ma moja manželka na ceste doberala, aby sme sa ta pozreli, keď na diaľnici zbadala znak ,Flower Village‘. Pomyslel som si: ,Nevieš, čo je ,Flower Village‘.‘ Povedal som jej: „Miláčik, naozaj chceš navštíviť toto ´mesto´? „Áno“, odpovedala. Bola však veľmi prekvapená, keď počula, že ,Flower Village‘ je miesto, kde žijú malomocní, a nikdy viac si ma nedoberala, aby sme tam išli. Malomocní sú izolovaní od spoločnosti v izolovaných dedinách.

Musíme venovať pozornosť tomu, že kňaz človeka vyhlásil za čistého, keď sa šírilo malomocenstvo, a zakryl jeho kožu. Myslíte si, že to má nejaký zmysel? Kňaz izoloval človeka, keď sa trochu rozšírilo malomocenstvo; a povedal mu, aby žil v tábore Izraela, keď pohroma malomocenstva pokryla celú jeho kožu, od hlavy až po končeky prstov.

Boh kňazovi povedal ako spoznať malomocenstvo. „Ak malomocenstvo vyrazí a chorobný znak malomocenstva pokryje celú kožu od hlavy po päty, kam len kňaz dovidí“ (Leviticus 13:12). Tak Boh povedal kňazovi, aby klasifikoval malomocenstvo.

Hovorí nám toto: ľudia sa rodia hriešni, s hriešnymi vlastnosťami a hrešia po celý život, ale niektorí odhalia len zopár svojich hriechov. Raz zhrešia rukami, potom chodidlami a inokedy mysľou, a to po dlhom čase, takže navonok neodhaľujú svoje hriechy. Kto by povedal, že je to vážne, keď sa malomocenstvo šíri len tu i tam? Nikto nespozná syndróm jeho malomocenstva.

Ľudská bytosť sa rodí hriešna kvôli vrodenému hriechu. Ale nevie, že je hriešna, až kým nespočetneveľakrát nezhreší, hoci ju Boh vyhlásil za hriešnu. Napokon spozná, že na svete je hriešna.

Ale človek, ktorý si myslí, že je príliš cnostný, je pevný a hreší len trošku; nevie, že je hriešny. Boh povedal kňazovi, aby človeka, u ktorého sa malomocenstvo rozšírilo len trošku, vyhlásil za nečistého a izoloval ho. Hriešnici sú oddelení od Boha. Chápete to? Boh je svätý. Človek, ktorý si myslí, že má hriechu len čo by sa za necht vošlo, nemôže vstúpiť do kráľovstva nebeského.

Kto môže žiť v kráľovstve nebeskom? Len tí, hriechy ktorých sa rozšírili po celom tele a ktorí si uvedomili, že musia byť hriešni, môžu vstúpiť do kráľovstva nebeského. Vierou v Ježiša sú im odpustené všetky hriechy a vstúpia do kráľovstva nebeského, aby panovali s Bohom.

Biblia hovorí, že Boh človeka, hriech ktorého sa rozšíril len trošku, vyhlasuje za nečistého. Boh volá človeka, ktorý opakovane hreší, bez ohľadu na jeho vôľu nezhrešiť, a vyznáva, že je úplne hriešny. Ježiš povedal: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ (Evanjelium podľa Matúša 9:13). Boh volá hriešnikov a zmýva všetky ich hriechy. Boh im odpustil všetky hriechy. Boh už raz navždy zmyl všetky ich hriechy. Ježiš sňal všetky ich hriechy svojím krstom, bol pre nich súdený na kríži a svojím vzkriesením ich učinil spravodlivými, aby ich vzal do kráľovstva nebeského.

Musíme vedieť, či sme hriešni úplne alebo čiastočne. Boh človeka vyhlasuje za čistého vtedy, keď sa malomocenstvo rozšírilo po celom tele. Tak Boh ustanovil zákon malomocenstva. Človek, ktorý vie, že je plný hriechu, musí veriť v evanjelium o vode a Duchu a dosiahne odpustenie hriechov, keď k nemu príde Ježiš a povie mu, že svojím krstom a krížom zmyl všetky jeho hriechy. Ale čiastočný hriešnik, ktorý si myslí, že nie je plný hriechu, sa z evanjelia vysmieva.

Existovali by hriechy, keby ich Ježiš všetky zmyl? Nie. Odpustenie hriechov môžeme dosiahnuť naraz a navždy. Preto by mal hriešnik poznať sám seba. Všetky jeho hriechy môžu byť odstránené, keď sa sám pozná. Ľudia sú náchylní vziať k Bohu len svoje malé hriechy. „Pane, zhrešil som. Nechcel som, ale prinútil ma k tomu. Prosím Ťa, tento raz mi odpusť a už viac nezhreším.“ K Bohu berú len malé hriechy. Vtedy Boh povie: „Si nečistý.“ 

Ľudská bytosť nemá pred Bohom žiadnu spravodlivosť. „Byť či nebyť závisí len od Teba, Bože. Som hriešnik a som predurčený ísť do pekla. Prosím, urob, ako myslíš, ale, Pane, buď ku mne milosrdný a zachráň ma. Prosím Ťa, zachráň ma, ak si Boh. Potom v Teba uverím a budem žiť podľa Tvojej vôle.“ Boh spasí človeka, ktorí prizná, že je plný hriechu.

Pozrime sa na Evanjelium podľa Marka 7:20-23: „Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.“ Z vnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky. Ľudská bytosť prirodzene zdedila hriech. Rozumiete? Človek má zlé myšlienky po celý život. Neexistuje pre neho cesta, ako byť zbavený hriechov, ak mu jeho hriechy neboli odpustené raz a navždy.

Človek sa rodí s dvanástimi druhmi zlých myšlienok: smilstvo, krádež, vražda, cudzoložstvo, lakomstvo, zloba, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. A tak nemôže inak, len po celý život páchať hriechy. Človek, ktorému neboli odpustené hriechy, žije hriešne, hoci tak nechce žiť. Všetko z ľudskej bytosti, myšlienky a správanie, sú pred Bohom hriešne.

Je pokrytecké, ak je hriešnik dobrý. Len predstiera, že je cnostný. Klame Boha. Ľudská bytosť, ktorá sa narodila hriešna, musí poznať samú seba, aby bola spasená. Ale ak človek nevie, že je hriešny, je skľúčený, keď zhreší, a vraví: „Prečo to robím?“ Klame sám seba.

Ľudská bytosť má zlé myšlienky. Možno že človek rozmýšľa: ,Prečo mám zlé myšlienky? Nie, nemal by som ich mať. Prečo myslím na nečisté veci? Môj učiteľ mi hovoril, aby som konal dobro.‘ Tak rozmýšľa, lebo nevie, prečo robí určité veci. Je skľúčený, keď kradne a dopúšťa sa cudzoložstva, lebo nevie, že zdedil hriech. Vraždy, cudzoložstvo, smilstvo, zloba, podvod, chlípnosť, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha a pochabosť z neho vychádzajú neustále a striedavo. A tak sa nenávidí a hanbí sa, no nevie prečo.

Sme kopa hriechu a po celý život rodíme dvanásť druhov zlého ovocia, lebo sa rodíme ako hriešnici, ktorí zdedili hriech od spoločného predka - Adama. Blahoslavení sú tí, ktorí vedia, že sú hriešni.

Ľudská bytosť hľadá Ježiša, Spasiteľa, ktorý ju vykúpi zo všetkých hriechov, keď spozná, že je nespoľahlivý hriešnik. Je to jediná cesta, ako byť požehnaný Bohom. Človek však nehľadá Spasiteľa, ak nepozná sám seba. Človek, ktorý dobre pozná sám seba, popiera samého seba, vzdá sa vlastného úsilia, prestane byť závislý od ľudských bytostí, hľadá Ježiša Krista, ktorý je Boh, Spasiteľ a Prorok, a je mu odpustené milosťou Ježiša Krista.

Hriešnici musia poznať samých seba, lebo tí, čo poznajú samých seba, môžu byť Bohom blahoslavení. Ten, kto sa nepozná, nemôže byť požehnaný. Preto hriešnici musia vedieť, akí sú. Chápete to? Urobili ste niekedy niečo zlé, kým ste dosiahli odpustenie hriechov? Ak áno, viete prečo? Proti svojej vôli ste páchali zlo, lebo ste zdedili hriech.

Smrť je pre ľudí nevyhnutná, lebo majú hriech. Ľudská bytosť by mala hľadať Ježiša a stretnúť sa s Ním, aby bola zbavená hriechov a jej hriechy mohli byť zmazané. Vtedy môže mať večný život. Chcete byť zbavení všetkých hriechov?

„Ale smrť panovala od Adama do Mojžiša aj nad tými, čo nehrešili na spôsob priestupku Adamovho. Adam je však obrazom Toho, ktorý mal prísť. Ale nie je tak s darom milosti ako s pádom. Lebo ak pádom jedného mnohí umreli: milosťou toho jedného človeka, Ježiša Krista, sa milosť Božia a dar tým väčšmi rozhojnili pri mnohých. A nie je tak s darom, ako (s tým, čo zavinil) ten jeden, ktorý zhrešil. Lebo obvinenie viedlo od jedného (pádu) k zatrateniu, dar z milosti však od mnohých pádov k ospravedlneniu. Lebo ak pádom jedného smrť zavládla, tým skôr skrze Toho jedného, Ježiša Krista, budú kraľovať v živote tí, čo došli hojnej milosti a daru spravodlivosti. A tak teda: ako (vinou) pádu jedného došlo k zatrateniu všetkých ľudí, tak (zásluhou) jedného ospravedlňujúceho skutku došlo k životodarnému ospravedlneniu všetkých ľudí. Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka mnohí budú ospravedlnení. Do toho ešte popri tom prišiel zákon, aby sa poklesok rozhojnil. A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť, aby tak, ako zavládol hriech smrťou, aj milosť panovala spravodlivosťou k večnému životu skrze nášho Pána Ježiša Krista“ (List apoštola Pavla Rímskym 5:14-21).

„Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť, - a tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili“ (List Rímskym 5:12). Kto je ten jeden človek? Adam. Aj Eva vzišla z neho - z Adama. Preto Biblia hovorí: „skrze jedného človeka.“ Boh na počiatku stvoril jedného človeka a skrze neho prišiel na svet hriech. V rajskej záhrade boli v našich očiach dve osoby, ale v skutočnosti tam v očiach Božích bol jeden človek. Všetky ľudské rasy sa rozšírili skrze jedného človeka- Adama.

Slová: „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet,“ znamenajú, že všetci Adamovi potomkovia sa stali hriešnikmi, lebo Adam zhrešil. Smrť prišla na celé ľudstvo, lebo všetci zhrešili. Ortieľ smrti bol vynesený nad všetkými ľudskými bytosťami kvôli hriechu. Boh nemôže mať trpezlivosť s človekom, ktorý je hriešny.  

Boh je všemocný, ale nemôže urobiť dve veci: nemôže klamať a ani pustiť človeka, ktorý je hriešny, do nebeského kráľovstva. Vykonáva svoj zákon, ako sľúbil. Boh určite súdi toho, kto je hriešny, lebo nemôže klamať ani ignorovať zákon, ktorý sám ustanovil. Všetky ľudské bytosti sa stali hriešnymi skrze jedného človeka, Adama, ktorý spadol a zhrešil pred Bohom. Boží súd a smrť sa rozšírili na celé ľudstvo, lebo bolo učinené hriešnym a všetci sa narodili ako potomkovia jedného človeka, Adama. Na všetkých prišla smrť.

Keď Boh na počiatku stvoril človeka, neexistovala smrť. Bol len strom poznania dobra a zla, ale aj strom života. Boh prikázal Adamovi, aby jedol ovocie zo stromu života a žil večne. Ale Adama oklamal Satan a zjedol ovocie zo stromu poznania dobra a zla, ktoré mu Boh zakázal jesť, a odporoval Bohu opustiac Jeho slovo, a tak sa na všetkých ľudí sveta pre hriech rozšírila smrť. Smrť prišla na svet skrze jedného, Adama.

Ak by skrze Adama nevstúpil na svet hriech, smrť by sa nerozšírila medzi ľudskými bytosťami. Prečo človek zomiera? Kvôli hriechu. Hriech vstúpil na svet skrze jedného človeka, a tak sa na všetkých ľudí rozšírila smrť. Kým neexistoval zákon, bol na svete hriech, ale ľudia nemali poznanie hriechu.

Boží zákon prišiel ku všetkým ľuďom skrze Mojžiša. Aj v časoch Adama a Nóacha existoval hriech, ale Boh neustanovil zákon až do čias Mojžiša. Biblia však vraví, že v srdci všetkých ľudí, ktorí v tých časoch žili, bol hriech.

Pozrime sa na List Rímskym 5:13. „Až do zákona bol totiž hriech na svete, hriech sa však nepočíta, keď nieto zákona.“ Hriech existoval, aj keď na svete nebol zákon. Preto všetci ľudia museli umrieť, lebo pred Bohom zhrešili. Boh im dal zákon, ktorý sa skladá zo 613-ich nariadení, ktoré mali ľudia dodržiavať, a dal im poznanie hriechu. Čo sa ľudia dozvedeli z Božieho zákona? Cítili, že v očiach Boha sú hriešni, a spoznali, že majú hriech. Ľudia si uvedomili, že Boží zákon nemôžu dodržať.

A tak spoznali svoje hriechy. Potomkovia Adama a Evy vedeli, že sú hriešni a že len Boh im môže odpustiť hriechy. Ale časom zabudli, že sa stali hriešnikmi a že hriech zdedili od svojho predka - Adama. V tom čase spoznali, že sú hriešni, keď hrešia, ale nevedeli, že sú hriešni, keď nehrešia. No mýlili sa. Po tieto dni si veľa ľudí myslí, že sa stanú hriešnikmi, ak hrešia, ale nie sú hriešni, ak nehrešia. V skutočnosti sú všetci ľudia hriešnici bez ohľadu na to, či páchajú hriechy alebo nie, lebo hriech zdedili pri svojom narodení.

Ľudské bytosti sú nevyhnutne hriešne, kým sú zbavené hriechov. Boh im dal svoj zákon pre poznanie hriechu. Človek, ktorý Boha pozná skrze Jeho zákon a prijíma zákon, vie, že je ťažký hriešnik. Ľudská bytosť sa stane ťažkým hriešnikom hneď, ako dobre spozná Boží zákon.

V Liste Rímskym 5:13-14 sa píše: „Až do zákona bol totiž hriech na svete, hriech sa však nepočíta, keď nieto zákona. Ale smrť panovala od Adama do Mojžiša aj nad tými, čo nehrešili na spôsob priestupku Adamovho. Adam je však obrazom Toho, ktorý mal prísť.“

Boh vraví, že všetci ľudia sa stali hriešnymi skrze jedného človeka a skrze jedného človeka sa na nich rozšírila smrť. Smrť nad nimi panovala skrze hriech. A to pre jedného človeka. Kto to je? Adam. Veď to vo všeobecnosti vieme. Ale niektorí ľudia nie. Ani veľa kresťanov to nevie. Hriech delia na vrodený a súčasný a myslia si, že odpustenie súčasných hriechov môžu dosiahnuť každodennými kajúcnymi modlitbami. Nevedia, že to kvôli Adamovi sú súdení a pôjdu do pekla.

Adamovi potomkovia nie sú vo vzťahu s Bohom kvôli ich hriechom, aj keď sa neviem ako pokúšajú byť dobrí. Boh ich všetkých súdi, lebo sú Adamovi potomkovia, aj keď sa veľmi snažia žiť dobre. Budú vrhnutí do večného pekelného plameňa kvôli svojmu predkovi - Adamovi.

Ako sa píše - Adam je však obrazom Toho, ktorý mal prísť. Všetci ľudia sa stali hriešnikmi a skrze jedného človeka nad nimi panovala smrť. Ale celé ľudstvo je učinené spravodlivým skrze jedného, Ježiša Krista, tak ako sa všetci ľudia stali hriešnikmi skrze jedného človeka, Adama. To je Boží zákon.

Ľudia vytvorili náboženstvo, lebo nepoznali Boží zákon. Hovoria, že by mali konať dobré skutky, aby boli spasení, keď veria v Ježiša. Ako ďaleko sa to len šíri po svete a ako často ľudia klamú! Poučujú ľudí hovoriac: „Mali by ste byť dobrí ako kresťania.“ Skutky nezmažú naše hriechy.

„Adam je však obrazom Toho, ktorý mal prísť.“ Kto je Ten, ktorý mal prísť, aby sme boli vykúpení z hriechov? Ježiš Kristus. Ježiš bol poslaný na svet a zákonne raz a navždy sňal hriechy sveta svojím krstom, aby nás učinil spravodlivými, a bol ukrižovaný, aby nás zachránil pred súdom.

Hriech vstúpil do sveta, lebo Satan oklamal Adama, človeka. Hriech vstúpil na svet skrze Adama. Ale Ježiš Kristus, Spasiteľ, Stvoriteľ a Kráľ kráľov, ktorý je všemohúci, bol poslaný v ľudskej podobe, aby raz a navždy vykúpil ľudstvo z hriechov. Raz a navždy zmazal hriechy sveta. Raz a navždy sňal hriechy sveta svojím krstom a ukrižovaním za ne zaplatil.

Ľudská bytosť dostane nový život a vykúpenie, ak verí, že Ježiš bol poslaný, aby zmazal naše hriechy, nech sú akokoľvek ťažké. Boh naplánoval a rozhodol, že stvorí nebesá i zem, aby nás učinil svojimi dietkami. Prišiel na svet a dokonale naplnil Jeho sľub. Určite sme bez hriechu. Boh nikdy nechybí. Ježiš bol obrazom Toho, ktorý mal prísť. Nerozumiem, prečo sa ľudia spoliehajú na vlastné skutky. Naša spása závisí výlučne od Ježiša. Ľudské bytosti sa stali hriešnymi skrze jedného človeka, Adama, a skrze jedného Človeka, Ježiša, boli vykúpené.

Jediné, čo by sme mali robiť, je veriť v spásu odpustenia hriechov. Nič viac. Musíme sa len tešiť z toho, že Ježiš zmazal všetky naše hriechy. Mimochodom, prečo zanietene nútite iných, aby konali dobré skutky? Môžu byť ľudia zbavení hriechov vlastnými skutkami? Nie. Spása závisí len od viery v odpustenie hriechov.

V Liste Rímskym 5:14-16 sa píše: „Ale smrť panovala od Adama do Mojžiša aj nad tými, čo nehrešili na spôsob priestupku Adamovho. Adam je však obrazom Toho, ktorý mal prísť. Ale nie je tak s darom milosti ako s pádom. Lebo ak pádom jedného mnohí umreli: milosťou toho jedného človeka, Ježiša Krista, sa milosť Božia a dar tým väčšmi rozhojnili pri mnohých. A nie je tak s darom, ako (s tým, čo zavinil) ten jeden, ktorý zhrešil. Lebo obvinenie viedlo od jedného (pádu) k zatrateniu, dar z milosti však od mnohých pádov k ospravedlneniu.“

Čo znamená táto časť? Biblia vraví: „ Ale nie je tak s darom milosti ako s pádom.“ Dar milosti sa vzťahuje na Božiu spásu. To znamená, že všetci ľudia, ktorí zdedili hriech skrze Adama, boli predurčení ísť do pekla, ale mohli bez rozdielu dosiahnuť odpustenie hriechov skrze vieru v Ježiša, ktorý zmazal všetky ich hriechy. A tiež to, že Ježiš už zmazal všetky naše budúce hriechy.  

Ľudská bytosť, ktorá sa rodí ako potomok Adama, je hriešna, aj keď nehreší. Preto sa nemôže vyhnúť peklu, aj keď nehreší. Ježiš prišiel na svet a stal sa naším Spasiteľom. Dar milosti je to, že Ježiš nám dal nesmierne vykúpenie, aby nám odpustil hriechy, ktorých sa ľudia neustále dopúšťajú až do konca sveta.

Dar milosti jedného Človeka je väčší ako ľudský pád. Ak niekto zhreší tým, že je proti Bohu, potom samotný hriech je dosť ťažký na to, aby ho Boh súdil a išiel do pekla. Ale dar Pána, ktorý už zmazal naše hriechy a previnenia, je väčší ako ľudský pád.

To znamená, že Ježišova láska a dar odpustenia hriechov sú väčšie ako pády všetkých ľudských bytostí. Pán dostatočne zmazal hriechy sveta. Láska Ježiša, ktorý nás spasil, a dar spásy sú také hojné a väčšie ako pád jedného človeka. Pán už zmazal hriech nášho boja proti Bohu, aj keď sme telom proti Nemu. Teraz Pán chce, aby sme verili, že už zmazal hriechy sveta, a to raz a navždy. Preto ako Baránok Boží, ktorý sňal hriechy sveta, vykúpil hriešnikov zo všetkých hriechov.

Teória, ktorá tvrdí, že naše hriechy sú zmazané vtedy, keď veríme v Boha; ale nie sú zmazané, ak v Neho neveríme, nie je správna. Boh zmazal aj hriechy neveriacich, lebo miluje všetkých ľudí na svete, no ľudia nechcú prijať Božiu lásku. Nik nie je vyňatý z Božej lásky a spásy. Božia spása prichádza k tým, čo veria v pravdu evanjelia, ktoré tvrdí, že Ježiš zmazal všetky naše hriechy.

Sme veľmi slabí. Boh tých, čo veria, že Ježiš zmazal všetky hriechy, počíta za ľudí bez hriechu. Ešte stále máme veľa slabostí tela, hoci sú nám odpustené všetky hriechy. Veľakrát bojujeme proti Bohu a dokonca skúšame zahodiť Jeho spravodlivosť, keď nesúhlasíme s Jeho vôľou. Ale Boh vraví: „Milujem vás a spasil som vás. Už som zmazal hriechy, ktorých ste sa doteraz dopustili.“ „Je to pravda, Pane?“ „Áno, zamazal som všetky hriechy.“ „Ďakujem Ti, pane. Velebím Ťa. Musím Ťa velebiť, lebo si ma miloval tak veľmi, že si zmazal aj hriech, že som Ťa zaprel.“

Tí, čo boli hriešni, boli učinení spravodlivými a stali sa otrokmi lásky. Odovzdali sa do Jeho lásky. Musia veriť v Ježiša, lebo Pán zmazal hriech zapierania Boha, hoci Ho zapierajú pre svoju slabosť, ako to robil Peter. To ich núti velebiť Pána. Preto apoštol Pavol vraví, že Božia spása je väčšia ako ľudský pád.

Ježiš sňal všetky hriechy; vrodený hriech, ktorý bol zdedený, i súčasné hriechy, ktorých sa dopúšťame svojimi skutkami až do konca sveta. Aká veľká je Božia láska! Biblia hovorí: „Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“ (Evanjelium podľa Jána 1:29).

Hriechy sveta nemôžu byť odpustené skrze kajúcne modlitby. Veriaci budú bez hriechu a dostanú vykúpenie z hriechov, lebo Pán už odstránil aj tie hriechy, ktoré budú spáchané v budúcnosti. V Liste Rímskym 5:17 sa píše: „ Lebo ak pádom jedného smrť zavládla, tým skôr skrze Toho jedného, Ježiša Krista, budú kraľovať v živote tí, čo došli hojnej milosti a daru spravodlivosti.“

Sme požehnaní milosťou. Kto sú tí, čo dostali hojnosť milosti a dar spravodlivosti? Sú to tí, čo veria v Pána a hriechy ktorých sú odpustené tým, že v Neho veria. Velebíme Pána, lebo sme dostali hojnosť milosti odpustenia hriechov. „T ým skôr skrze Toho jedného, Ježiša Krista, budú kraľovať v živote tí, čo došli hojnej milosti a daru spravodlivosti.“ Sme králi, ktorí kraľujú v živote.

Len králi vládnu. Teraz vládneme my. Kto môže bojovať proti kráľom? My, čo sme dostali hojnosť milosti a dar spravodlivosti, my vládneme každý deň. Vládneme dnes a budeme i zajtra. Kto nám, kráľom, preukazuje láskavosť, je požehnaný a môže kraľovať s nami. Ale každý, kto neverí v evanjelium o pravde, ktoré hlásajú králi, pôjde do pekla.

Na svete je veľa kráľov, ktorí boli spasení, a veľa ľudí, čo išli do pekla, lebo boli proti kráľom. Mali byť ku kráľom milí, ale neboli. Mohli byť kráľmi, keby mali oči pravdy a srdce.

Vládnete? Sebavedome sa chvastáme, že sme králi sveta. Vyhlasujeme, že neveriaci pôjdu do pekla, keď bojujú proti nám. Len králi to môžu robiť. My sme skutoční králi. Jestvuje medzi spravodlivými niekto, kto nevládne? Je pre nich nehanebné nevládnuť ako králi. Kráľ musí vládnuť ako kráľ. „Vaše myšlienky sú nesprávne. Pôjdete do pekla, ak neprijmete pravdu.“ Kráľ sa musí správať ako kráľ. Kráľ musí byť dôstojný a nariadiť hriešnikom, aby verili v pravdu.

Kráľ môže a musí súdiť, prikazovať a odsúdiť neveriacich, ktorí sú proti Božej spravodlivosti, do pekla; aj keď je kráľ mladý. Má pred Bohom moc odsúdiť neveriacich, aby išli do pekla, ale to neznamená, že môže svoju moc zneužívať, ako sa mu zapáči. Pán nám hovorí, aby sme vládli vo svete. Preto nás nechajte vládnuť a vstúpiť do kráľovstva nebeského.

Ale niektorí zo spravodlivých sú príliš mierni, aby využívali svoju moc. Pán ich pokára, keď opäť príde. „Vzdali ste sa svojej viery. Prečo ste sa správali ako otroci? Urobil som vás kráľmi.“ Niektorí ľudia sa na svete správajú ako otroci. Má to nejaký význam, ak kráľ povie svojmu objektu „pane“? Ale niektorí spravodliví tak hovoria, hoci to nemá žiaden význam. Na kolenách prosia svet o prepáčenie, aj keď ich už Boh zbavil hriechu. Kráľ by mal byť kráľovský.

Hneď, ako som sa stal kráľom, vyhlásil som nezávislú majestátnosť voči svetu. Veril som, že som sa stal kráľom a správal som sa kráľovsky, hoci som bol mladý.

V Liste Rímskym 5:18-19 sa píše: „ A tak teda: ako (vinou) pádu jedného došlo k zatrateniu všetkých ľudí, tak (zásluhou) jedného ospravedlňujúceho skutku došlo k životodarnému ospravedlneniu všetkých ľudí. Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka mnohí budú ospravedlnení.“

„ A tak teda: ako (vinou) pádu jedného došlo k zatrateniu všetkých ľudí.“ Zatratenie tu znamená súd. Človek, ktorý sa narodí ako Adamov potomok, a nie je znovuzrodený z vody a Ducha, hoci verí v Ježiša, je súdený. „Tak (zásluhou) jedného ospravedlňujúceho skutku došlo k životodarnému ospravedlneniu všetkých ľudí.“

Všetci ľudia sa stanú spravodlivými jedným spravodlivým skutkom Ježiša, ktorý sa narodil z Panny Márie a bol pokrstený na rieke Jordán, aby niesol všetky hriechy sveta. Obetoval svoj život, keď sa dal ukrižovať namiesto ľudí, aby ich učinil spravodlivými. Poslušnosťou jedného Človeka voči vôli Boha Otca sa mnohí stali spravodlivými.

Sú všetci ľudia sveta hriešnici, alebo sú spravodliví, ak to berieme z pohľadu viery? Všetci sú spravodliví. Niektorí ľudia sa nahnevajú a sú proti mne, keď tak poviem z viery. V skutočnosti niet nikoho, kto má z pohľadu Boha hriech. Boh poslal na svet svojho jednorodeného Syna a preložil na Neho všetky hriechy sveta a súdil Ho ako predstaviteľ všetkých ľudí.

Boh už viac nesúdi svet, lebo súdil Ježiša namiesto všetkých ľudí. Ale niektorí ľudia tomu veria, iní nie, aj keď Boží Syn sňal všetky hriechy a zmazal ich svojou poslušnosťou voči Božej vôli. Veriaci vstúpia do nebeského kráľovstva vierou v Božiu spravodlivosť. Boh ich počíta za spravodlivých a vraví: „Ste spravodliví. Veríte, že som naozaj zmazal všetky vaše hriechy. Poďte. Pripravil som pre vás kráľovstvo nebeské.“ A tak vstúpia do kráľovstva nebeského. 

Ale niektorí ľudia v Neho neveria a odmietajú evanjelium hovoriac: „Bože, je to pravda? Nemôžem tomu uveriť. Je to pravda? Naozaj to nechápem.“ Boh odpovie: „Prečo ma hneváte? Verte vo Mňa, ak chcete veriť, no neverte, ak nechcete veriť.“ „Je evanjelium o vode a Duchu pravdivé, Pane?“ „Ja som vás spasil.“ „Nemôžem tomu uveriť. Môžem tomu veriť na 90%, ale zvyšných 10% pochybujem.“

Vtedy im Boh povie: „Neveríte tomu, hoci som vás už spasil. Konajte podľa svojej viery. Ja som sa rozhodol, že tých, ktorí ako Adamovi potomkovia majú hriech, pošlem do pekla. Ja som stvoril aj kráľovstvo nebeské. Vstúpte do neho, ak chcete, a choďte do pekla, ak chcete byť hodení do pekelných plameňov.“ Či vstúpia do kráľovstva nebeského alebo do pekla záleží od ich viery.

Veríte, že vás Ježiš spasil zo všetkých hriechov svojím krstom a krvou, ktorú prelial na kríži? To záleží od vašej viery. Medzi kráľovstvom nebeským a peklom nie je žiadny stred. Pred Bohom nie je „nie.“ Len „áno.“ Ani Boh nám nikdy nevraví „nie.“ Boh všetko sľúbil a naplnil to. Zmazal všetky hriechy hriešnikov.

Pozrime sa na List Rímskym 5:20-21: „ Do toho ešte popri tom prišiel zákon, aby sa poklesok rozhojnil. A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť, aby tak, ako zavládol hriech smrťou, aj milosť panovala spravodlivosťou k večnému životu skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ Prečo prišiel zákon? Aby bola hojnosť poklesku. Ľudské bytosti musia prirodzene - ako Adamovi potomkovia - páchať hriechy. Ale nevedeli o svojej hriešnej povahe, preto dal Boh ľudským bytostiam zákon, aby im dal poznanie hriechu, lebo zákon im nariaďuje čo robiť a čo nie; je hriech myšlienkami a skutkami neposlúchať zákon.

Prišiel zákon, aby bola hojnosť pokleskov. Boh nám dal zákon, aby nás prinútil spoznať, že sme ťažkí hriešnici a kopa hriechu. Ale keď bola hojnosť hriechu, milosti bolo ešte viac. To znamená, že človek, ktorý sa ako Adamov potomok narodí s hriechom, ale si myslí, že je len malý hriešnik, nemá nič spoločné so skutočnosťou, že ho Ježiš spasil.

No ten, čo si myslí, že je veľmi slabý a telom nemôže žiť podľa Božieho slova, vzdáva vďaku Pánovi, ktorý ho spasil. Evanjelium, ktoré hovorí, že Pán naraz sňal hriechy sveta, je pre takého človeka ohromným darom. „ A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť.“ Daru bolo hojne, aby sa ťažkí hriešnici stali úplne spravodlivými. Menší hriešnici, ktorí si myslia, že nie sú plní hriechu, pôjdu do pekla. Len ťažkí hriešnici sú učinení dokonale spravodlivými.

Tak človek, ktorý vie, že je ťažký hriešnik, veľmi chváli Ježišovu spásu. Medzi kazateľmi evanjelia na svete sa nájde zopár takých, čo majú dobrú povahu. „ A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť.“ To neznamená, že môžeme hrešiť zámerne, aby milosti bolo ešte viac.

Chcete vedieť viac o Liste Rímskym? Kliknite, prosím, na upútavku dole, aby ste zadarmo dostali knihu o Liste Rímskym.

Apoštol Pavol sa v Liste Rímskym 6:1 pýta: „Čo teda povieme? Máme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť?“ Pavol tým myslí to, že: „sme spasení, ak veríme v Božiu spravodlivosť. Pán už zmazal všetky naše hriechy a hojne vykúpil hriešnikov zo všetkých hriechov. Vierou v srdci sme učinení spravodlivými. Môžeme byť spasení, ak veríme v to, čo Pán vykonal. Aj keď sme neviem ako zlí, alebo neviem koľkokrát zhrešíme, vierou v pravdu sme bez skutkov učinení spravodlivými.“

Z viery sa staneme spravodlivými. Aké strašné sú naše skutky? Koľkokrát zhrešíme? Koľko nedostatkov máme, ak Boh, ktorý je bez hriechu, hľadí na naše skutky? Nemôžem inak, musím velebiť Pána. V Liste Rímskym 5:20-21 sa píše: „ A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť, aby tak, ako zavládol hriech smrťou, aj milosť panovala spravodlivosťou k večnému životu skrze nášho Pána Ježiša Krista.“

Boh nám dal večný život skrze Ježiša Krista. Pánova spravodlivosť nám umožnila vládnuť s Ním. Velebím Pána, ktorý hojne vykúpil hriešnikov zo všetkých hriechov. Ďakujem Ti, Pane.

Späť na zoznam